O videu
Geologická stavba Slovenska | Geografia pre 9. ročník a SŠ
Vedel si, že pohoria na Slovensku nie sú všetky rovnaké? Niektoré vznikli skladaním hornín pred miliónmi rokov, iné vybuchli ako sopky. V tomto videu si vysvetlíme geologickú stavbu Slovenska jednoducho a prehľadne – ideálne na prípravu na písomku, maturitu či prijímačky.
Čo sa v tomto videu dozvieš
- Čo sú Západné Karpaty a pásmové pohorie
- Rozdelenie geologických jednotiek na staršie a mladšie
- Gemerské, veporské, bradlové a flyšové pásmo
- Jadrové pohoria a Tatry
- Sopečné pohoria – Poľana, Slanské vrchy
- Kotliny, nížiny, spraše a ľadovcové usadeniny
- Travertín – slovenské unikum
Zhrnutie učiva
- Slovenské pohoria patria prevažne do sústavy Západných Karpát, len malá časť na východe patrí do Východných Karpát.
- Západné Karpaty sú pásmové pohorie, čo znamená, že ich tvorí viacero geologických jednotiek rôzneho veku.
- Staršie jednotky, gemerské, veporské pásmo a jadrové pohoria vrátane Tatier, vznikli počas alpínskeho vrásnenia.
- Bradlové pásmo má zložitú stavbu s bradlami, skalnými útvarmi z druhohorných vápencov.
- Flyšové pásmo v severnej časti Slovenska tvoria zvrásnené vrstvy pieskovcov zo starších treťohôr.
- Mladšie jednotky vznikli sopečnou činnosťou a tvoria ich horniny ako andezit, ryolit a čadič.
- Travertín je hornina, ktorá vzniká tam, kde pozdĺž zlomov vyviera minerálna voda, napríklad v Sklených Tepliciach.
Kľúčové pojmy
- Pásmové pohorie: Pohorie, ktoré netvorí jedna hornina, ale viacero geologických jednotiek rôzneho veku.
- Gemerské pásmo: Staršia geologická jednotka tvoriaca väčšiu časť Slovenského rudohoria s prvohornými aj druhohornými horninami.
- Jadrové pohoria: Staršia geologická jednotka, ktorej jadro tvorí žula a premenené horniny, príkladom sú Tatry.
- Bradlové pásmo: Geologická jednotka so zloženou stavbou, charakteristická bradlami z druhohorných vápencov.
- Flyšové pásmo: Geologická jednotka v severnej časti Slovenska tvorená zvrásnenými vrstvami pieskovcov.
- Travertín: Hornina, ktorá vzniká tam, kde pozdĺž zlomov vyviera minerálna voda.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že pohoria na Slovensku nie sú všetky rovnaké? Niektoré vznikli skladaním hornín pred miliónmi rokov, iné vybuchli ako sopky a všetky dohromady tvoria úžasnú geologickú mozaiku, ktorú teraz spoločne rozlúštime. Slovenské pohoria patria prevažne do sústavy západných Karpát. Malá časť na úplnom východe krajiny, napríklad Vihorlatľ Bukovské vrchy, patrí už do východných Karpát. Západné Karpaty sú takzvané pásmové pohorie. To znamená, že ich netvorí jedna hornina, ale viaceré geologické jednotky rôzneho veku.
Tieto jednotky delíme na staršie a mladšie. Začneme tými staršími. Vznikli počas alpínskeho vrástnenia, teda vtedy, keď sa obrovské platne zemskej kôry zrážali a vrstvy hornín sa skladali do pohorí. Prvým starším pásmom je gemerské pásmo, ktoré tvorí väčšiu časť slovenského rudohoria. Nájdeme tu prvohorné horniny, fility, čadiče a riolity, ale aj druhohorné vápence, na ktorých vznikli rozsiahle krasové planiny s kaňmi a tiesňavami. Práve tu leží slovenský raj aj slovenský kras. Ďalej je tu veporské pásmo, ktoré buduje časť slovenského rudohoria a nízkych Tatier.
Dominujú mu premenené horniny a žuly. Aj tu nájdeme druhohorné vápence, napríklad na Muránskej planine, ktorá je známa množstvom krasových útvarov. Tretím starším pásmom sú jadrové pohoria a patrí sem napríklad aj najvyššie pohorie Slovenska, Tatry. Ich jadro tvorí žula a premenené horniny. No na povrchu sa zachovali vrstvy vápencov a dolomitov. Teraz sa pozrieme na dve pásma, ktoré sú trochu iné. Bradlové pásmo má veľmi zložitú stavbu. Bolo totiž niekoľkokrát zvrásnené. Charakteristické sú preňbradlá, skalné útvary z druhohorných vápencov, ktoré vyčnievajú z okolitých mäkkých, ílovitých a piesčitých horní.
A nakoniec flíšové pásmo v severnej časti Slovenska. To tvoria zvrásnené vrstvy pieskovcov a ktoré vznikli v starších treťohorách. Teraz prejdeme k mladším geologickým jednotkám. Tie nevznikli vrásnením, ale sopečnou činnosťou. Preto ich nazývame sopečné pohoria. Tvoria ich horniny ako andezity, riolity a čadiče. Tam, kde bol terén nižší a svahy miernejšie, sa usadili tufy. Príkladom sú poľaná alebo slanské vrchy. K mladším jednotkám patria aj kotliny a nížiny. Tie sú vyplnené treťohornými horninami a na nich ležia štvrtohorné horniny, riečne štrky, piesky a spraše.
Praše pokrývajú rozsiahle plochy podunajskej nížiny. Piesky nájdeme najmä na záhorskej nížine. V Tatrách sa zase najlepšie zachovali ľadovcové usadeniny, horniny, ktoré zanechali dávne ľadovce. Na záver jedno slovenské unikum travertin. Je to hornina, ktorá vzniká tam, kde vyviera minerálna voda pozd zlomov. Slovensko je travertínom mimoriadne bohaté. Krásne príklady nájdeme napríklad vo sklených Tepliciach. Tak si to zhrňme. Slovenské pohoria patria do sústavy západných Karpát. Ide o takzvané pásmové pohorie, čo znamená, že ho tvorí viacero geologických jednotiek rôzneho veku.
Tieto jednotky delíme na staršie a mladšie. เฮ เฮ เฮ เฮ เฮ เฮ
