O videu
V tomto videu sa naučíš, ako organizmy v prírode navzájom spolunažívajú. Vysvetlíme si, čo je jedinec a populácia, aké sú vlastnosti populácie – rast, hustota a veková štruktúra – a najmä šesť typov vzťahov medzi organizmami: konkurencia, predácia, parazitizmus, symbióza, komenzalizmus a amenzalizmus.
Zhrnutie učiva
- Jedinec je jeden organizmus schopný rozmnožovania, populácia je skupina jedincov rovnakého druhu na jednom mieste.
- Populácia má tri hlavné vlastnosti: rast, hustotu a vekovú štruktúru.
- Ak hustota populácie klesne pod kritickú hranicu, jedince sa nedokážu nájsť na rozmnožovanie a populácia je ohrozená.
- Vzťahy medzi organizmami rôznych druhov sú konkurencia, predácia, parazitizmus, symbióza, komenzalizmus a amenzalizmus.
- Pri predácii sa predátor živí korisťou a tento vzťah udržiava biologickú rovnováhu v prírode.
- Pri parazitizme sa parazit živí telovými tekutinami alebo tkanivami hostiteľa, no väčšinou ho nezabije.
- Symbióza je trvalé spolužitie dvoch organizmov s obojstrannou výhodou, príkladom je lišajník zložený z riasy a huby.
Kľúčové pojmy
- Populácia: Skupina jedincov rovnakého druhu, ktorá žije spolu na jednom mieste, napríklad srny v jednom lese.
- Konkurencia: Vzťah, pri ktorom dva druhy súperia o potravu, vodu, priestor alebo úkryt.
- Predácia: Vzťah, pri ktorom sa predátor živí korisťou, napríklad líška loví zajaca.
- Parazitizmus: Vzťah, pri ktorom sa parazit živí telovými tekutinami alebo tkanivami hostiteľa bez toho, aby ho zvyčajne zabil.
- Symbióza: Trvalé spolužitie dvoch organizmov s obojstrannou výhodou, napríklad lišajník tvorený riasou a hubou.
- Mimikry: Napodobňovanie iných organizmov, ktorým sa korisť chráni pred predátorom.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že vožky majú vlastnú bezpečnostnú agentúru Mravce, ktoré ich chránia výmenou za sladkú šťavu a že kliešť, ktorý sa ti priseje na nohu, je vlastne parazit? Poďme spoznať svet vzťahov medzi živými organizmami. V prírode nežije žiadny organizmus sám. Všetky sa navzájom ovplyvňujú. A tieto živé zložky prostredia, odborné biotické zložky sa týkajú správania, potravy, úkrytov aj rozmnožovania. Najmenšou jednotkou je jedinec, jeden konkrétny živočích alebo rastlina schopný rozmnožovať sa.
Skupina jedincov rovnakého druhu, ktorá žije spolu na jednom mieste, sa nazýva populácia. Napríklad všetky srny v jednom lese. Každá populácia má svoje vlastnosti. Prvou je rast. Populácia rastie, keď sa rodí viac jedincov, než umiera a majú dosť potravy a priestoru. Druhou je hustota, počet jedincov na určitej ploche, napríklad zajacov na kilometeršcov. Ak hustota klesne pod kritickú hranicu, jedince sa nedokážu nájsť na rozmnožovanie a populácia je v ohrození. Treťou vlastnosťou je veková štruktúra.
Zastúpenie mladých, dospelých a starých jedincov. Ak je mladých dosť, populácia sa rozvíja. Ak prevažujú staré jedince, vymiera. A teraz to najzaujímavejšie, vzťahy medzi organizmami. Tie delíme na vnútorné medzi jedincami toho istého druhu, kde existuje ochrana aj vytláčanie slabších a vonkajšie medzi rôznymi druhmi. Práve vonkajších vzťahov rozlišujeme šesť. Prvým je konkurencia. Dva druhy súperia o to isté. O potravu, vodu, priestor alebo úkryt. Vtáky si územie bránia spevom, cicavce pachovými značkami, rastliny rozsiahlym koreňovým systémom.
Druhým je predácia. Predátor, čiže dravec sa živí korisťou. Líška loví zajaca, sova hraboša. Predátori udržiavajú biologickú rovnováhu. Bez nich by sa koris premnožila. Predátory sú väčšie a rýchlejšie s výborným zrakom, sluchom aj čuchom. Korisť sa chráni rýchlosťou, maskovaním alebo mimikrami, napodobňovaním iných organizmov. Tretím je parazitizmus. Parazit sa živí telovými tekutinami alebo tkanivami hostiteľa, ale väčšinou ho nezabije. Typickým príkladom je kliešť alebo vož. Niektoré parazity žijú na povrchu hostiteľa, iné v jeho vnútri.
Napríklad hlídať. A niektoré ako pásomnica majú dokonca aj medzi hostiteľa, iný organizmus, cez ktorého musia prejsť, kým sa dostanú k hlavnému hostiteľovi. Štvrtým najpriateľskejším je symbióza, trvalé spolužitie dvoch organizmov s obojstrannou výhodou. Klasickým príkladom je lyšajník, v ktorom žije riasa s hubou. Riasa vyrába organické látky, huba dodáva vodu a minerály. Ďalším príkladom sú mravce s vožkami a keď huby spolu nažívajú s koreňmi rastlín, voláme to mikoríza. Posledné dva sú komenzalizmus.
Jeden má prospech, druhému to neškodí. Napríklad chrobáky, ktoré sa živia zvyškami po mäsožravcoch a amenzalizmus, pri ktorom jeden druh negatívne pôsobí na druhý. Napríklad rastliny, ktoré vylučujú z koreňov látky brzdiace rast iných rastlín. A presne táto sieť šiestich vzťahov drží prírodu pohromade. Každý organizmus je súčasťou veľkého príbehu, ktorý sa píše v každom lese, na každej lúke a v každom. Tak si to zhrňme. Jedinec je jeden organizmus schopný rozmnožovania. Populácia sú jedinci rovnakého druhu žijúci na jednom mieste.
Napríklad srny v lese. เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] >> [hudba]
