O videu
V tomto videu sa naučíš, čo je spoločenstvo organizmov a ako ho delíme podľa prevládajúcich organizmov, prostredia aj vplyvu človeka. Vysvetlíme si, čo znamená druhová rozmanitosť, prečo je monokultúra problém, čo je prechodné pásmo a aké vrstvy má les. Dozvieš sa aj to, čo je dominantný druh a čo sa stane, keď sa niektorý druh premnoží.
Zhrnutie učiva
- Spoločenstvo je súbor populácií rôznych druhov organizmov, ktoré žijú spolu na jednom mieste a navzájom sa ovplyvňujú.
- Spoločenstvá delíme na rastlinné a živočíšne, podľa prostredia na suchozemské, sladkovodné a morské.
- Prírodné spoločenstvá vytvorila príroda, napríklad les, umelé spoločenstvá vytvoril človek, napríklad pole alebo park.
- Druhová rozmanitosť je pestrosť a počet druhov v spoločenstve, čím je väčšia, tým je spoločenstvo stabilnejšie.
- Monokultúra je pestovanie jedného druhu, pri ktorom sa v poli ľahko premnožia škodcovia.
- V lese rozlišujeme päť vrstiev, stromovú, kerovú, bylinnú, machovú a koreňovú vrstvu.
- Dominantný druh je ten, ktorý v spoločenstve prevláda a určuje jeho charakter, napríklad smrek v smrekovom lese.
Kľúčové pojmy
- Spoločenstvo: Súbor populácií rôznych druhov organizmov, ktoré žijú spolu na jednom mieste a navzájom sa ovplyvňujú.
- Druhová rozmanitosť: Pestrosť a počet druhov v spoločenstve, ktorá určuje jeho zdravie a stabilitu.
- Monokultúra: Pestovanie alebo chov jedného druhu v umelom spoločenstve, čo znižuje druhovú rozmanitosť.
- Prechodné pásmo: Miesto, kde sa stretávajú dve spoločenstvá, napríklad okraj lesa a lúky, s väčšou druhovou rozmanitosťou.
- Priestorová štruktúra: Usporiadanie organizmov vo vrstvách, napríklad v lese na stromovú, kerovú, bylinnú, machovú a koreňovú vrstvu.
- Dominantný druh: Druh, ktorý v spoločenstve prevláda a určuje jeho charakter.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že les nie je len kopa stromov, ale poschodový dom, v ktorom má každý tvor svoju vlastnú garsónku a že na okraji lesa a lúky žije viac druhov ako uprostred? Poďme sa pozrieť, ako sú v prírode usporiadané spoločenstvá. Spoločenstvo je súbor populácií rôznych druhov organizmov, ktoré žijú spolu na jednom mieste a navzájom sa ovplyvňujú. Tvoria ho baktérie, huby, rastliny aj živočíchy. Napríklad v jednom lese spolu žijú stromy, huby, srny, vtáky aj hmyz a všetci dohromady tvoria lesné spoločenstvo.
Spoločenstvá delíme podľa toho, aké organizmy v nich prevládajú. Tie, kde sú hlavné rastliny, sú rastlinné spoločenstvá, napríklad lúčne, lesné alebo vodné. Tie, kde sú hlavné živočíchy, sú živočíšne spoločenstvá, napríklad lesné, poľné alebo vodné. Podľa toho, kde sa spoločenstvo nachádza, ho delíme na suchozemské, sladkovodné a morské. A podľa toho, či do nich zasiahol človek, rozlišujeme dva typy. Prírodné spoločenstvá sú pôvodné. Vytvorila ich príroda, človek ich len málo ovplyvňuje.
Príkladom je les. Umelé spoločenstvá vytvoril človek, napríklad pole, záhrada alebo park. Veľmi dôležitý pojem je druhová rozmanitosť, teda pestrosť a počet druhov v spoločenstve. Čím viac rôznych druhov, tým je spoločenstvo zdravšie a stabilnejšie. V lese ich žije veľa, na pšeničnom poli oveľa menej. Pozri, v umelých spoločenstvách človek často pestuje len jeden druh rastliny alebo chová jedno zviera. Tomu hovoríme monokultúra. A práve preto, že je tam malá rozmanitosť, sa v takom poli ľahko premnožia škodcovia.
Napríklad pásavka zemiaková na zemiakovom poli. Zaujímavé miesto je prechodné pásmo. Tam, kde sa stretávajú dve spoločenstvá, napríklad na okraji lesa a lúky. V takomto pásme je druhová rozmanitosť ešte väčšia, lebo žijú tam spolu lesné aj lúčne druhy. V spoločenstve žijú organizmy v vrstvách, čiže poschodiach. Tieto vrstvy tvoria priestorovú štruktúru spoločenstva. V les rozoznávame päť vrstiev. Najvyššie je stromová vrstva vysoké stromy. Pod ňou kerová vrstva Kry. Ešte nižšie bylinná vrstva kvety a trávy.
Pri zemi machová vrstva, machy a lyšajníky. A pod zemou koreňová vrstva, korene a pôdne organizmy. Každý druh si vyberie poschodie podľa toho, koľko potrebuje svetla, vody, potravy a aké úkryty hľadá. Zloženie spoločenstva sa počas roka mení. Niektoré druhy v zime ubúdajú, iné na jar pribúdajú. Napríklad niektoré vtáky sa sezóne sťahujú z polí a lesov do teplejších krajín. A posledný dôležitý pojem, dominantný druh. Je to druh, ktorý v spoločenstve prevláda a určuje jeho charakter. V smrekovom lese je dominantov smrek.
Na lúke trávy, v lese hraboše. Ale pozor, ak sa nejaký druh premnoží, môže spoločenstvo ohroziť. Príkladom je likožrút v smrekovom lese. Tak si to zhrňme. Spoločenstvo je súbor populácií rôznych druhov, ktoré žijú spolu na jednom mieste a navzájom sa ovplyvňujú. Patria sem baktérie, huby, rastliny aj živočíchy. Spoločenstvá delíme podľa toho, aké organizmy v nich prevládajú. Rastlinné spoločenstvá môžu byť lúčne, lesné alebo vodné. Živočíšne spoločenstvá rozdeľujeme na lesné, poľné a vodné.
Podľa prostredia ich delíme na suchozemské, sladkovodné a morské. เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] >> [hudba]
