O videu
Treťohory a štvrtohory – čo sa dialo na Zemi pred miliónmi rokov? V tomto videu sa pozrieme na vznik Karpát, treťohorné more, život mamutov, šabľozubých tigrov a vývoj prvých ľudí až po kromaňonca. Sleduj Chebig a uč sa biológiu, chémiu a zemepis jednoducho a zaujímavo!
Zhrnutie učiva
- V treťohorách vrcholilo alpínske vrásnenie, ktorým vznikli mladé pohoria vrátane Karpát.
- V treťohornom mori žili numulity, najväčšie jednobunkové živočíchy s vápenatou kostrou.
- Na súši prevládali lesy s krytosemennými rastlinami a vznikol nový typ prostredia, lúky pokryté trávami.
- V treťohorách vznikli dôležité nerastné suroviny, hnedé uhlie, ropa a zemný plyn.
- Štvrtohory sú geologická éra, v ktorej žijeme, trvajú približne 2 milióny rokov a striedajú sa v nich ľadové a medziľadové doby.
- V ľadových dobách žili mamuty, srstnaté nosorožce a šabľozubé tigre, väčšina z nich vyhynula po oteplení pred 10 000 rokmi.
- Štvrtohory sú érou vývoja človeka, od Homo erectus cez neandertálca až po kromaňonca podobného dnešnému človeku.
Kľúčové pojmy
- Alpínske vrásnenie: Horotvorný proces vrcholiaci v treťohorách, ktorým vznikli mladé pohoria ako Karpaty.
- Numulit: Najväčší jednobunkový živočích treťohorných morí s vápenatou kostrou v tvare mince alebo šošovice.
- Ľadová doba: Chladné obdobie štvrtohôr s mohutnými kontinentálnymi a horskými ľadovcami.
- Homo erectus: Človek vzpriamený, ktorý na začiatku štvrtohôr používal kamenné nástroje a poznal oheň.
- Neandertálec: Najstarší predstaviteľ človeka rozumného, ktorý zhotovoval dokonalejšie nástroje a pochovával mŕtvych.
- Kromaňonec: Človek z konca poslednej ľadovej doby, ktorý sa najviac podobal dnešnému človeku.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Predstav si krajinu, kde sa postepy prechádzajú mamuty, šablozube tigre, lovia jelene a v jaskyňiach žijú prví ľudia s kamennými nástrojmi. Toto nie je film. Takto vyzerala Európa ešte pred niekoľkými tisíckami rokov. Pozrieme sa na dve najmladšie obdobia v histórii Zeme. Treťohory a štvrtohory. V treťohorách vrcholila rozsiahla horotvorná činnosť, alpínske vrásnenie. Vďaka nemu vznikli mladé pohoria, napríklad Karpaty. Podnebie bolo zo začiatku teplé, postupne sa ochladzovalo. V Treťohornom mori žili dierkavce Numulity, najväčšie jednobunkové živočíchy na zemi.
Mali vápeňatú kostru, tvaru mince alebo šošovice. Žili v ňom aj lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, žraloky, veľryby a tulene. Na suši prevládali lesy s krytosmennými rastlinami ako javory, buky, duby, figovníky, magnólie a palmy. Vyskytovali sa aj nahosemenné ihličnaté rastliny. S kvitnúcimi rastlinami sa vyvíjal hmyz. Vznikol nový typ prostredia. Lúky pokryté trávami. Z druhohorných plazov prežívali korytnačky, krokodýly, hady a jaštery. Rozvíjali sa obojživelníky. Vedúce postavenie získali vtáky a cicavce, hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc.
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov. Objavili sa aj mäsožravce, napríklad šablozubý tiger. V treťohách vznikli aj dôležité nerastné suroviny. V jazerách z odumretých stromov bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morských zátokách sa hromadil odumretý planktón, z ktorého vznikli ložiská ropy a zemného plynu. V usadeninách sa našli aj prvé kosti predchodcov človeka. Štvrtohory sú geologická éra, v ktorej žijeme. Trvajú približne 2 milióny rokov.
Striedajú sa v nich studené ľadové doby s teplejšími medziľadovými. V ľadových dobách bol na severnej pologuli mohutný kontinentálny ľadovec. V pohoriach sa tvorili horské ľadovce. V riekach bolo málo vody, preto sa ukladali štrky a piesky. Vietor vytváral naviate piesky a spraše. Voda viazaná v ľadovcoch znížila hladinu oceánu. V medziľadových dobách zo zvetraliny vznikala pôda a rieky mali viac vody z topiacich sa ľadovcov. V mori žili takmer rovnaké organizmy ako dnes. Na súši sa živočíchy prispôsobili chladu, mamuty, srsnaté nosorožce, šabľubé tigre, jelene, jaskyné medvede a jaskyné levy.
Väčšina neprežila oteplenie pred asi 10 000 rokmi. V tundre rástli machy, lišajníky a zakrpatené dreviny. Južnejšie ihličnaté a listnaté lesy, lesostepy a stepy s krytosemennými rastlinami. Vyvíjal sa najmä hmyz a primáty. Štvrtohorí sú érou vývoja človeka. Na ich začiatku žil človek vzpriamený, Homo erectus. Používal kamenné nástroje a poznal oheň, ale nevedel ho rozkladať. Pred asi 100 000 rokmi sa objavuje človek rozumný, Homo Sapiens. K jeho najstarším predstaviteľom patrí Neandertálec pomenovaný podľa nemeckého náleziska Neandertal.
Zhotovoval dokonalejšie kamenné nástroje, pochovával mŕtvych, lovil mamuty a dorozumieval sa primitívnou rečou. Na konci poslednej ľadovej doby žil kromaňonec pomenovaný podľa francúzskeho náleziska Kromagnón, najviac podobný dnešnému človeku. Tak si to zhrňme. Treťohory sú érou veľkých zmien. Horotvorná činnosť alpínskeho vrásnenia vyformovala mladé pohoria, vrátane Karpát. Podnebie bolo zo začiatku teplé, no postupne sa ochladzovalo. V treťohornom mori žili numulity. Najväčšie jednobunkové živočíchy s vápencovou kostrou v tvare mince alebo šošovice.
เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] >> [hudba] [hudba] [hudba]
