Organizmy a prostredie

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Vedel si, že tvoje telo je z viac ako polovice tvorené vodou a obsahuje rovnaké chemické prvky ako kameň pri tvojich nohách a predsa ty žiješ a kameň nie. Poďme zistiť, čo organizmy potrebujú na to, aby vôbec mohli existovať. Živé organizmy sú neoddeliteľnou súčasťou prostredia, ktoré tvoria aj neživé prírodiny, teda voda, vzduch, pôda, kamene. Živá a neživá príroda tvoria jeden celok, v ktorom sa neustále vymieňajú látky a energia. A čo je zaujímavé, telá organizmov sú zložené z presne tých istých chemických prvkov, ako horniny v zemskej kôre.

Líšia sa len v tom, koľko ktorého prvku majú. Tie prvky, ktoré sú dôležité pre stavbu a fungovanie tiel živých organizmov, voláme biogénne prvky. Patria sem napríklad uhlík, dusík, kyslík, vodík, fosfor, železo a horčík. Tieto prvky sa v telách spájajú do dvoch veľkých skupín látok. Prvou sú anorganické látky. Najdôležitejšia z nich je voda. Tá tvorí väčšinu tela každého organizmu. Dôležité sú aj zlúčeniny vápnika, ktoré sú súčasťou kostí, ulít a pancierov, zlúčeniny železa, ktoré sú v krvnom farbive a horčíka, ktorý nájdeme v zelenom rastlinom farbive, chlorofile.

Druhou skupinou sú organické látky. Sem patria cukry, tuky, bielkoviny a nukleové kyseliny. A teraz to najdôležitejšie. Vzťahy organizmov k prostrediu. Každý živý tvor potrebuje na život niekoľko vecí. Vzduch, vodu, svetlo, teplo, živiny a tiež prítomnosť iných organizmov. Vedný odbor, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím, sa volá ekológia. A tieto základné podmienky života, vzduch, voda, svetlo, teplo, živiny a iné organizmy, majú spoločný názov ekologické faktory. Aby organizmus mohol prežiť tam, kde žije, musí sa prostredu prispôsobiť.

Tomu hovoríme prispôsobivosť alebo adaptácia. Organizmus sa môže prispôsobiť tvarom tela, veľkosťou, farbou, spôsobom výživy aj správaním. Napríklad pavúk kvetárik dokáže meniť farbu tela podľa farby kvetu, na ktorom čaká na korisť. Volavka má zase dlhý zobák, ktorým loví ryby v plykej vode. Kto sa počas vývoja prispôsobiť dokázal, ten prežil. Kto nie, vymrel. Okrem prispôsobivosti je ešte druhá dôležitá vlastnosť. Znášanlivosť, odborné tolerancia. Je to schopnosť organizmu zniesť určitý rozsah podmienok.

Predstav si to ako teplotu. Niektoré ryby znesú studenú vodu, iné teplú, ale žiadna nezvládne oboje. Organizmy najlepšie prospievajú v takzvaných optimálnych podmienkach, keď majú akurát toľko svetla, tepla, živín, vody a vzduchu, koľko potrebujú. Pri minimálnych podmienkach, teda keď im niečo chýba, už len ťažko prežívajú a pri maximálnych podmienkach, keď je niečoho priveľa, tiež za hranicami optimálneho rozsahu organizmus jednoducho hyne. Tu je dôležité si zapamätať, že drsné podmienky lepšie znášajú zdravé a mladé organizmy, než staré, choré alebo také, ktoré sa práve vyvíjajú.

Niektoré druhy znášajú veľký rozsah podmienok. Tým hovoríme rozšírené druhy. Patrí sem napríklad mucha, myš, všežravé živočíchy alebo niektoré druhy hmyzu. Tie nájdeš takmer všade. Iné druhy majú znášanlivosť úzku. A preto žijú len na obmedzenom území. Klasickým príkladom je panda, ktorá sa živí len výhonkami bambusu alebo salamandra, ktorá znáša len úplne čistú studničnú alebo potočnú vodu. A práve organizmy s úzkou znášanlivosťou sú pre nás veľmi užitočné. Keď totiž zmiznú z nejakého prostredia, je to znamenie, že sa s tým prostredím niečo deje.

Voláme ich bioindikátory. Najznámejším príkladom sú lišajníky. Tie rastú iba v čistom ovzduší. Ak v lese vidíš veľa lišajníkov na stromoch, vzduch je tam zdravý. Ak nie sú nikde, niečo nie je v poriadku, tak si to zhrňme. Živá a neživá príroda tvoria jeden celok. Neustále si vymieňajú látky a energiu a navzájom na sebe závisia. Medzi neživé prírodiny patria voda, vzduch, pôda, minerály, horniny aj slnečné svetlo. Telá organizmov sú zložené z chemických prvkov, ktoré nazývame biogéne prvky.

เฮ เฮ เฮ เฮ เฮ เฮ