O videu
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) – slnečná energia, svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda. V tomto videu si vysvetlíme všetkých šesť neživých zložiek prostredia, ktoré vytvárajú podmienky a zdroje pre život na Zemi. Bez nich by neexistoval žiadny organizmus – ani rastliny, ani živočíchy, ani my. Video je určené pre žiakov základných škôl, stredných škôl a všetkých, ktorí sa pripravujú na maturitu z biológie alebo geografie.
Čo sa v tomto videu naučíš
- Čo sú abiotické (neživé) faktory a ako ovplyvňujú organizmy
- Tri zložky slnečného žiarenia – viditeľné svetlo, infračervené a ultrafialové žiarenie
- Svetelný režim, krátkodenné a dlhodenné rastliny, delenie organizmov podľa nárokov na svetlo
- Vplyv teploty – teplomilné a chladnomilné organizmy, stála a nestála teplota tela
- Zloženie vzduchu – kyslík, oxid uhličitý, dusík a ich význam
- Voda ako základ života a delenie rastlín a živočíchov podľa nárokov na vodu
- Pôda, pôdotvorný proces, humus a život v pôde
Zhrnutie učiva
- Neživé zložky prostredia, teda slnečná energia, svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda, sa nazývajú abiotické faktory.
- Slnečné žiarenie má tri zložky: viditeľné svetlo pre fotosyntézu, infračervené žiarenie ako teplo a škodlivé ultrafialové žiarenie.
- Svetelný režim ovplyvňuje hniezdenie a rozmnožovanie a organizmy delíme na svetlomilné, tieňomilné a temnomilné.
- Teplota ovplyvňuje látkovú výmenu, klíčenie aj rozmnožovanie, druhy môžu byť teplomilné alebo chladnomilné.
- Vzduch obsahuje kyslík, oxid uhličitý a dusík, ktoré organizmy využívajú pri dýchaní a tvorbe látok.
- Voda je súčasťou každej bunky a je nevyhnutná pre fotosyntézu, dýchanie a látkovú výmenu.
- Pôda vzniká pôsobením hornín, vody, vzduchu a organizmov a rozkladom odumretých zvyškov v nej vzniká humus.
Kľúčové pojmy
- Abiotické faktory: Neživé zložky prostredia, ako slnečná energia, svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda.
- Ultrafialové žiarenie: Zložka slnečného žiarenia s najväčšou energiou, ktorá je škodlivá a pred ktorou chráni ozónová vrstva.
- Svetlomilné organizmy: Organizmy, ktoré rastú alebo žijú na miestach s veľkým množstvom svetla, napríklad na púšti alebo v horách.
- Teplomilné druhy: Druhy prispôsobené na život v trópoch a subtrópoch, napríklad paprika alebo komár.
- Pôdotvorný proces: Proces vzniku pôdy, na ktorom sa podieľajú horniny, voda, vzduch a organizmy.
- Humus: Najúrodnejšia časť pôdy, ktorá vzniká rozkladom odumretých zvyškov organizmov.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že bez slnečného žiarenia by na zemi nebol žiadny život? A že kaktus a lekno sú síce obe rastliny, no jedna by bez vody za pár dní zhynula a druhá sa v nej priam topí? Poďme spoznať päť neživých zložiek, bez ktorých by si tu nebol ani ty, ani žiaden iný tvor. Neživé zložky prostredia, odborne abiotické faktory sú slnečná energia, svetlo, teplo, voda, vzduch a pôda. Sú to ekologické faktory. Vytvárajú podmienky a zdroje, bez ktorých by žiadny organizmus neprežil. A keďže sa neustále menia, ovplyvňujú aj zloženie a život organizmov, ktoré v danom prostredí žijú.
Pozrieme sa na nich postupne. Začneme tým najdôležitejším, energiou. Najväčším zdrojom energie pre život na Zemi je slnečné žiarenie, ktoré k nám prichádza zo slnka. Žiarenie má tri zložky. Viditeľné svetlo je palivom pre fotosyntézu zelných rastlín a práve rastliny sú zdrojom živín pre všetky živočíchy. Infračervené žiarenie pohlcuje pôda a my ho cítime ako teplo. A ultrafialové žiarenie má najviac energie, ale je škodlivé. Pred ním nás chráni ozónová vrstva v atmosfére. Druhou neživou zložkou je svetlo.
Svetelný režim, teda striedanie dňa, noci a ročných období, ovplyvňuje hniezdenie, rozmnožovanie aj odlet vtákov do teplejších oblastí. Aj dĺžka dňa je dôležitá. Niektoré rastliny potrebujú krátky deň. Hovoríme im krátkodenné, napríklad ryža a tabak. Iné dlhý deň, dlhodenné, napríklad zemiaky a obilniny. Podľa nárokov na svetlo delíme organizmy na svetlomilné. Rastú na púšti, stepy alebo v horách, tieňomilné, lesné byliny, machy, paprade a temnomilylné, pôdne a jaskyné živočíchy. A živočíchy sa delia na denné aktívne cez deň ako medveď a nočné aktívne v noci ako nočné motýle.
Tretia neživá zložka je teplota. Tá ovplyvňuje látkovú výmenu, klíčenie rastlín, zrenie plodov aj rozmnožovanie. Teplomylné druhy žijú v trópoch a subtrópoch. U nás napríklad paprika, rajčiak, melón alebo komár. Chladnomylné druhy zase žijú v arktickom pásme alebo vysoko v horách. Patrí sem limba, kosodrvina, kamzík či svišť. A pri živočíchoch je dôležitý ešte jeden rozdiel. Niektoré majú nestálu teplotu tela, čiže ich teplota závisí od okolia. Patria sem had a jašterice, ktoré sa musia vyhrievať na slnku.
Iné majú stálu teplotu tela ako vtáky a cicavce a regulujú si ju činnosťou svalov alebo potením. Štvrtou zložkou je vzduch. Obsahuje kyslík, oxidličitý, dusík, vodnú paru a aj rôzne nečistoty. Kyslík sa do vzduchu neustále dopĺňa pri fotosyntéze rastlín a spotrebúvame ho pri dýchaní. Oxid uhličitý sa do ovzdušia dostáva pri dýchaní, tlení, horení a spaľovaní paliev a rastliny ho využívajú na tvorbu organických látok. Dusik zase prijímajú rastliny z pôdy a používajú ho na tvorbu bielkovín, stavebných látok tela.
Piatou zložkou je voda. Tá je súčasťou každej bunky a každého tela. Bez nej neprebehne fotosyntéza, dýchanie ani látková výmena. Voda je tiež životným prostredím pre obrovské množstvo organizmov v moriach, riekach, jazerách aj na ich brehoch. Obeh vody v prírode poháňa slnečné žiarenie. Voda sa vyparuje, padá ako zrážky, steká do riek a späť do oceánov. Rastliny delíme podľa nárokov na vodu do troch skupín. Vodné rastliny žijú priamo vo vode, ako napríklad lekno. Vlhkomilné potrebujú veľa vlhka, to je paprať a suchomilné vydržia aj v suchu.
Typickým príkladom sú kaktusy, ktoré majú listy premenené na trne a vodu si ukladajú do dužnatých stoniek. A aj živočíchy delíme na vodné. Tie žijú voľnej vode, na hladine alebo na dne a suchozemské, ktoré sú chránené pred nadmerným vlhkom kutikulou hmyzu, mastným perím vodných vtákov alebo srsťou cicavcov. Šiestou a poslednou neživou zložkou je pôda. Vzniká pôdotvorným procesom, na ktorom sa podieľajú horniny, voda, vzduch a organizmy. Pôda obsahuje vodu, vzduch, minerálne látky, biogénne prvky.
Malé množstvá stopových prvkov ako jód, železo či zinok a tiež zvyšky odumretých organizmov. Pre rastliny je pôda zdrojom živín a stanovišťom, kde sa pútajú koreňmi. Žije v nej množstvo živočíchov, baktérie, huby, dážďovky, hmyz, krty. A keď v pôde odumreté telá organizmov rozložia, vzniká humus, najúrodnejšia časť pôdy plná živín a minerálnych látok. A keď spojíš všetkých šesť zložiek dohromady, energiu, svetlo, teplo, vzduch, vodu a pôdu, dostaneš presne to prostredie, v ktorom môže existovať život.
Stačí, aby chýbala jedna z nich a všetko sa rozpadne. Tak si to zhrňme. Neživé zložky prostredia, teda slnečná energia, svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda. Nazývame aj abiotické faktory. Sú to ekologické faktory, ktoré vytvárajú podmienky a zdroje pre život. Tieto faktory sa neustále menia a ovplyvňujú organizmy, ktoré v danom prostredí žijú. Začneme slnečným žiarením. Je to najväčší zdroj energie pre život na Zemi. Má tri zložky. Viditeľné svetlo je palivom pre fotosyntézu rastlín. Infračervené žiarenie pohlcuje pôda a my ho cítime ako teplo.
A ultrafialové žiarenie má najviac energie, je škodlivé, no chráni nás pred ním ozónová vrstva. เฮ เฮ เ เฮ He. เฮ เฮ P
