Zhrnutie učiva
- Hlavným vinníkom znečisťovania vzduchu, vody a pôdy je činnosť človeka, najmä priemysel, poľnohospodárstvo a doprava.
- Vzduch znečisťujú prach a plyny, ktoré sa v atmosfére menia na kyseliny a padajú na zem ako kyslé dažde.
- Kyslé dažde poškodzujú korene a listy rastlín, narúšajú fotosyntézu a spôsobujú odumieranie lesov.
- Zvýšené množstvo oxidu uhličitého spôsobuje skleníkový efekt a otepľovanie, znečistenie zase stenčuje ozónovú vrstvu.
- Vodu znečisťuje priemysel, poľnohospodárske hnojivá a pesticídy, odpad z miest aj doprava.
- Eutrofizácia je premnoženie rias a sinic vo vode po jej obohatení živinami, čo spôsobuje úhyn rýb nedostatkom kyslíka.
- Pôdu znečisťujú ťažké kovy a nadmerné hnojivá, ktoré ničia pôdne mikroorganizmy a narúšajú potravový reťazec.
Kľúčové pojmy
- Kyslý dážď: Zrážky s kyselinou sírovou a dusičnou, ktoré vznikajú spojením plynov zo znečisteného ovzdušia s vodou.
- Skleníkový efekt: Otepľovanie spôsobené zvýšeným množstvom oxidu uhličitého, ktorý bráni teplu uniknúť do vesmíru.
- Eutrofizácia: Premnoženie rias a sinic vo vode po jej nadmernom obohatení organickými látkami, napríklad hnojom.
- Vodný kvet: Premnoženie sinic a rias vo vode, ktoré v noci spotrebúvajú kyslík a spôsobujú úhyn rýb.
- Ornica: Najúrodnejšia vrchná vrstva pôdy, ktorá sa stráca výstavbou, znečistením, vetrom a dažďom.
- Planktón: Drobné vodné organizmy, ktoré sú základom potravového reťazca a citlivo reagujú na znečistenie vody.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že dášť, ktorý padá z oblakov, môže byť kyslý ako citrón a doslova rozleptáva listy stromov a že keď sa v jazere premnožia drobné synice, ryby v ňom za jednu noc zadusia? Poďme si ukázať, čo všetko spôsobuje znečistenie vzduchu, vody a pôdy. Všetko zlé, čo sa s naším prostredím deje, má jedného hlavného vinníka. Činnosť človeka. Najviac znečisťuje vzduch, vodu a pôdu. Priemyselná a poľnohospodárska výroba, doprava, výroba tepla a energie zo spaľovania fosilných palív a samozrejme aj rádioaktívny odpad.
Pozrime sa postupne na všetky tri zložky prostredia. Začneme so vzduchom. Ten znečisťuje hlavne prach a plyny, predovšetkým oxid syričitý a oxidy dusíka. Keď sa tieto plyny stretnú v atmosfére s vodnými parami, kyslíkom a slnečným svetlom, vznikne slabá kyselina syrová a dusičná a tá padá so zrážkami na zem ako kyslé dažde. Kyslé dažde sú obrovský problém. Poškodzujú korene a listy rastlín, čím sa rastlinám zhoršuje prísun vody a živín, narúša sa fotosyntéza a rast. Najviac trpia ihličnaté stromy, ich ihlice sa rozkladajú a sú potom ľahšou korisťou pre mráz, parazitné huby a škodlivý hmyz.
Práve kyslé dažde sú hlavnou príčinou odumierania lesov v Európe od 80. rokov minulého storočia. Aj samotný oxicyričitý dokáže preniknúť cez prieduchy do listov. Tam s vodou vytvorí kyselinu syričitú, ktorá ničí bunky a rozkladá chlorofyl. Zelené farbivo, bez ktorého rastlina nedokáže fotosyntetizovať. A kyslé dažde sú zlou správou aj pre vodné organizmy. Väčšina rastlín a živočíchov nedokáže žiť v kyslej vode. Ako prvý vymiera planktón, čo je drobný organizmus, ktorý je základom potravy pre veľké množstvo vodných tvorov.
Bez planktónu sa rozpadá celý potravový reťazec. So vzduchom súvisia aj dva ďalšie veľké problémy. Prvý, znečistenie zlúčeninami chloru, bromu a flu spôsobuje stenčovanie ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Druhý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého spôsobuje skleníkový efekt. Teplo nemôže uniknúť zo zeme do vesmíru. Ovzdušie sa otepľuje, ľadovce sa topia a klíma sa mení. Prejdime k vode. Tú znečisťuje priemyselná výroba ropov ropnými produktmi, olovom, arzénom alebo rádioaktívnymi látkami.
Zo poľnohospodárstva sa do vody dostávajú priemyselné hnojivá, pesticídy, teda chemikálie proti škodcom a odpadové vody. Z miest a obcí znečisťuje vodu kvapalny a tuhý odpad a doprava ju zaťažuje benzínom, naftou a motorovými olejmi. Veľmi nebezpečným procesom je takzvaná eutrofizácia. Stáva sa, keď sa do vody dostane priveľa biologicky rozložiteľných organických látok, napríklad z hnoju splavovaných spolí. Voda sa nadmerne obohatí živinami a začnú sa v nej premnožovať riasy a sinice.
Tomu hovoríme vodný kvet. Cez deň síce sinice vyrábajú kyslík, ale v noci ho len spotrebúvajú. Hladina kyslíka prudko klesne a ryby a iné vodné organizmy hynú udusením. Veľký problém majú aj moria. Ohrozuje ich znečisťovanie ropnými produktmi napríklad pri haváriách tankerov. A keďže veľké rieky prinášajú do morí ťažké kovy, saponáty a pesticídy, znečistenie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, pretože práve morský planktón vyrába väčšinu kyslíka, ktorý dýchame. A tretia zložka pôda.
Tú znečisťujú ťažké kovy ako olovo, arzén, nikel a zinok a tiež organické látky, napríklad uhlovodíky. Aj kyslý dášť v pôde škodí. Vyplavuje z nej vápnik, horčík a draslík. Ničí pôdne mikroorganizmy a pôda sa horšie prevzdušňuje. A keď v pôde vyhynú baktérie, obrúčkavce a hmyz, odumreté zvyšky rastlín a živočíchov sa nedostatočne rozkladajú. Bez rozkladu nevzniká dostatok živín pre rastliny a celý potravový reťazec sa naruší. Veľkú časť problémov spôsobuje aj nadmerné používanie priemyselných hnojív a pesticídov.
Tie menia vlastnosti pôdy, hubia, užitočné živočíchy a narúšajú prírodnú rovnováhu. A k tomu sa pridáva strata ornice, tej najúrodnejšej vrchnej vrstvy pôdy. Ornicu zaberá mestská výstavba, zaplavujú ju jedy a splodiny, odveje ju vietor a splaví dážď. Keď to zhrnieme, znečistenie vzduchu, vody a pôdy spolu úzko súvisí. Kyslé dažde z oblakov padajú do riek aj na polia. Hnojivá z polí sa splavujú do potokov a riek. A keď sa v miach začnú topiť ryby, ovplyvní to množstvo kyslíka, ktorý dýchame všetci.
Príroda je jeden veľký spojený systém a všetko, čo do neho vypustíme, sa nám raz vráti. Tak si to zhrňme. Hlavným výnikom znečistenia vzduchu, vody a pôdy je činnosť človeka. Najviac znečisťujú prostredie priemysel, poľnohospodárstvo, doprava, spaľovanie fosilných palív pri výrobe tepla a energie a tiež rádioaktívny odpad. Pozrime sa postupne na všetky tri zložky. Začneme vzduchom. Ten znečisťujú hlavne prach a plyny. Predovšetkým oxid syričitý a oxidy dusíka. Keď sa tieto plyny stretnú v atmosfére s vodnou parou, kyslíkom a slnečným svetlom, vznikne kyselina syrová a dusičná a tá padá so zrážkami na zem ako kyslé dažde.
Kyslé dažde poškodzujú korene a listy rastlín, čím sa narúša fotosyntéza aj rast. Sú hlavnou príčinou odumierania lesov v Európe od 80. rokov minulého storočia. Aj samotný oxid syričitý vnika cez prieduchy do listov, kde s vodou vytvorí kyselinu syričitú, ktorá ničí bunky a rozkladá chlorofyl. [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba]
