O videu
Prahory a starohory | Vznik života na Zemi | Geografia / Biológia
Vedel si, že prvé baktérie sa objavili na Zemi pred viac ako 3 miliardami rokov? V tomto videu sa pozrieme na dve najstaršie obdobia v histórii našej planéty – prahory a starohory – počas ktorých vznikla pevná zemská kôra, atmosféra, hydrosféra a prvý život. Ideálne na prípravu na písomku, maturitu či prijímačky.
Čo sa v tomto videu dozvieš
- Ako vyzerala Zem v prahorách – prakontinent a praoceán
- Čo je horotvorná činnosť a ako vznikajú pohoria
- Ako vznikla atmosféra, hydrosféra a biosféra
- Ako vznikol prvý život v praoceáne
- Čo je biologický vývoj
- Prvé baktérie, sinice a fotosyntéza
- Vznik buniek s jadrom
- Prvé mnohobunkové organizmy a živočíchy
Zhrnutie učiva
- Prahory a starohory sú dve najstaršie obdobia v histórii Zeme a spolu trvali takmer 4 miliardy rokov.
- Na začiatku existoval jeden prakontinent obklopený jediným praoceánom, ktorý sa postupne rozpadával.
- Pomaly sa tvorila pevninská kôra a opakovane sa zdvíhali pohoria pôsobením horotvornej činnosti.
- Aby mohla vzniknúť biosféra, museli najprv existovať atmosféra aj hydrosféra.
- V praoceáne vznikali z jednoduchých zlúčenín uhlíka zložitejšie organické látky, z ktorých sa vyvíjala živá hmota.
- V prahorách sa objavili prvé baktérie a neskôr sinice, ktoré fotosyntézou začali uvoľňovať kyslík.
- V starohorách pribúdal kyslík v ovzduší a pred 800 miliónmi rokov sa objavili prvé mnohobunkové organizmy.
Kľúčové pojmy
- Prakontinent: Jeden veľký kontinent na začiatku dejín Zeme, ktorý sa postupne rozpadal na jadrá budúcich kontinentov.
- Horotvorná činnosť: Proces opakovaného zdvíhania pohorí v zemskej kôre.
- Atmosféra: Vzdušný obal Zeme, ktorý vznikol z plynov unikajúcich zvnútra planéty.
- Hydrosféra: Vodný obal Zeme, ktorý vznikol zrážaním vodnej pary po ochladení povrchu.
- Biologický vývoj: Proces, pri ktorom sa z neživej hmoty postupne vyvíjala živá hmota.
- Biosféra: Živý obal Zeme, ktorý mohol vzniknúť až po vzniku atmosféry a hydrosféry.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Predstav si zem starú 4 miliardy rokov. Bez kontinentov, ako ich poznáme, bez stromov, bez zvierat. Len horúca planéta, oceány a prvé baktérie. A predsa práve vtedy sa začal príbeh života, ktorý vedie až k tebe. V tejto lekcii sa pozrieme na dve najstaršie obdobia v histórii našej planéty. Prahory a starohory. Spolu trvali takmer 4 miliardy rokov, čo je obrovský kus času, počas ktorého sa Zem postupne menila na planétu, akú poznáme dnes. Najprv si vysvetlíme, ako vyzerala vtedajšia Zem.
Existoval jeden veľký prakontinent, ktorý bol obklopený jediným obrovským oceánom, praoceánom. Tento prakontinent sa postupne rozpadával a vznikali z neho jadrá budúcich kontinentov. Pomaly sa tvorila pevninska kôra, ktorá dnes tvorí základ všetkých svetadielov. Počas tohto dlhého obdobia sa opakovane zdvíhali pohoria. Tomuto zdvíhaniu hovoríme horotvorná činnosť. Pohoria však neboli večné. Vonkajšie geologické procesy ako voda či vietor ich postupne rozrušovali. Teraz si povedzme, ako mohol na takejto zemi vzniknúť život.
Aby vôbec mohla vzniknúť biosféra, teda živý obal Zeme, museli najprv existovať dve veci. Atmosféra a hydrosféra. Atmosféra je vzdušný obal Zeme a vznikla z plynov, ktoré unikali zvnútra planéty. Hydrosféra je vodný obal. Keď teplota povrchu Zeme klesla, vodná para sa zrážala a postupne vznikli oceány a vodné toky. Práve v praoceáne sa začal odohrávať zázrak. Vo vode boli rozpustené jednoduché zlúčeniny uhlíka. Pôsobením bleskov a ultrafialového žiarenia z nich vznikali zložitejšie organické zlúčeniny.
Tie sa spájali do reťazcov a vytvárali bielkovinové kvapôčky, ktoré sa od okolia oddelili tenkou blankou. Tomuto procesu, pri ktorom sa z neživej hmoty vyvíjala živá, hovoríme biologický vývoj. Pre jeho priebeh boli rozhodujúce dve podmienky. Dostatok kyslíka v atmosfére a primeraná teplota zemského povrchu. Pozrime sa teraz na prvé živé organizmy. V prahorách pred viac ako tromi miliardami rokov sa v hydrosfére objavili prvé baktérie a neskôr synice. Vedci to vedia podľa drobných guľovitých a vláknitých útvarov, ktoré sa zachovali v Starých horninách.
Koncom prahôr pred 1,5 miliardami rokov sa vyvinuli bunky s typickým jadrom. Vďaka jadru bunky lepšie riadili svoje životné procesy a potom prišiel ďalší obrovský zlom. Synice a riasy začali pomocou fotosyntézy uvoľňovať do ovzdušia kyslík. V starohorách sa tento vývoj zrýchľoval. Riasy fotosyntézou zvyšovali množstvo kyslíka v ovzduší a baktérie spotrebovali uhynuté riasy. V biosfére sa tak začal vytvárať obeh látok. Pred asi 800 miliónmi rokov sa objavili prvé mnohobunkové organizmy.
Ich odtlačky sa našli v Austrálii, ale zachovali sa len zriedkavo, pretože nemali pevnú schránku. Na konci starohôr už existovali prvoky a aj prvé mnohobunkové živočíchy, prhlivce, obručkavce a článkonožce. A tu je dôležitá myšlienka, ktorú si zapamätaj. Prahory a starohory sú obdobia, počas ktorých sa pripravilo úplne všetko. Pevná zemská kôra, vzduch, voda aj prvý život. Bez týchto skoro 4och miliárd rokov by tu dnes nebol nikto, kto by si toto video pozeral. Tak si to zhrňme. Prahory a starohorí sú dve najstaršie obdobia v histórii našej planéty.
Spolu trvali takmer 4 miliardy rokov. V prahorách existoval jeden veľký prakontinent, ktorý bol obklopený jediným obrovským praoceánom. Tento prakontinent sa postupne rozpadával a vznikali z neho jadrá budúcich kontinentov. Pomaly sa tvorila pevninská kôra, ktorá dnes tvorí základ všetkých svetadielov. Počas tohto obdobia sa opakovane zdvíhali pohoria. Tomuto procesu hovoríme horotvorná činnosť. Pohoria však neboli večné. Postupne ich rozrušovala voda a vietor. [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba]
