O videu
Prvohory a druhohory – dve obrovské éry v dejinách Zeme, počas ktorých sa zrodil život v moriach, vyliezol na súš a ovládol ju. V tomto videu si vysvetlíme, čo sa dialo v jednotlivých periódach, ktoré organizmy boli vedúcimi skamenelinami, ako vznikli prvé obojživelníky, plazy, vtáky aj cicavce, a prečo na konci druhohôr vyhynula polovica všetkých rodov organizmov. Video je určené žiakom základných škôl, ich rodičom aj učiteľom, ktorí hľadajú prehľadný a zrozumiteľný výklad geologických ér. Odoberaj kanál CHEBIG pre ďalšie videá z biológie, geografie a chémie pre základné školy.
Témy vo videu
- Periódy prvohôr a druhohôr
- Trilobity, amonity, belemnity – vedúce skameneliny
- Prechod života z mora na súš
- Vznik obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov
- Archaeopteryx – pravták
- Alpínske vrásnenie a vznik pohorí
- Vznik čierneho uhlia v karbóne
- Vymieranie na konci druhohôr
Zhrnutie učiva
- Prvohory sú érou veľkého rozmachu života a delia sa na šesť periód: kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm.
- V prvohorných moriach žili trilobity, ramenonožce, hlavonožce aj prvé stavovce, neskôr paryby a ryby.
- Kľúčovým zlomom bolo, keď niektoré ryby začali vychádzať na súš a vyvinuli sa z nich obojživelníky.
- V karbóne rástli obrovské stromovité paprade, prasličky a plavúne, z ktorých po odumretí vzniklo čierne uhlie.
- Koniec prvohôr znamenal vyhynutie väčšiny organizmov vrátane trilobitov, pravdepodobne pre sopečnú aktivitu alebo pád meteoritu.
- Druhohory sa delia na trias, juru a kriedu a nazývajú sa éra plazov, ktoré ovládli vodu, vzduch aj súš.
- V polovici druhohôr sa z drobných plazov vyvinuli prvé vtáky, dokazuje to nález Archeopteryxa.
Kľúčové pojmy
- Trilobit: Vedúca skamenelina prvohôr, morský živočích, ktorý na konci prvohôr vyhynul.
- Obojživelník: Prvý suchozemský stavovec, ktorý sa vyvinul z rýb, ktorým sa z plutvy vyvinuli končatiny.
- Karbón: Perióda prvohôr, v ktorej rástli obrovské výtrusné rastliny a z nich vzniklo čierne uhlie.
- Alpínske vrásnenie: Horotvorný proces koncom druhohôr, ktorým vznikli pohoria Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty.
- Amonit: Vedúca skamenelina druhohôr, hlavonožec žijúci v druhohorných moriach.
- Archeopteryx: Skamenelina prvého vtáka, ktorá má znaky plazov aj vtákov.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že dinosauri neboli jedinými vládcami druhohôr a že niektoré ryby z prvohôr sa rozhodli vyjsť na súž a práve z nich sa vyvinuli všetky suchozemské stavovce vrátane nás? Dnes sa pozrieme na dve najdramatickejšie éry v histórii Zeme. Prvohor sú érou, keď život na zemi zažil obrovský rozmach. Delia sa na šesť periód. Kambrium, Ordovik, Silúr, Devon, Karbón a Perm. V Prvohorách prebiehala rozsiahla horotvorná činnosť sprevádzaná magmatickou aktivitou a premenou hornín. Rozvoj živočíchov s pevnou schránkou podporil vznik vápencov.
Na konci prvohôr sa ochladilo a prevládli úlomkovité usadené horniny. Život sa v starších prvohorách rozvíjal najmä vo vode. Tá chránila organizmy pred ultrafialovým žiarením. V moriach žili tri lobyty, ľavovky, ramenonožce, hlavonožce a neskôr aj stavovce, paryby, ryby a žraloky. Tri lobytí sú vedúcimi s kameninami prvohôr a v ich priebehu vyhynuli. Niektoré organizmy z tej doby ako koral či hlavonožce prežili až do súčasnosti. Kľúčový zlom nastal, keď niektoré ryby začali vychádzať na súž.
Dvojdyšné ryby dýchali žiabrami aj pľúcnymi vakmi a iným sa z plľutiev vyvinuli prvé končatiny. Takto vznikli oboživelníky. Súviselo to aj so zmenami v atmosfére. Pribúdal kyslík, z ktorého vo vyšších vrstvách vznikal ozón chráňci povrch pred ultrafialovým žiarením. Prvými suchozemskými rastlinami boli výtrusné druhy. V karbóne sa rozšírili obrovské stromovité paprade, prasličky a plavúne vysoké až 30 m. Po ich odumretí vzniklo čierne uhlie. Koncom prvohôr sa objavili nahosemenné rastliny a plazy.
Na konci prvohôr väčšina organizmov vrátane trilobitov vyhynula. Pravdepodobne vplyvom mohutnej sopečnej aktivity alebo pádu meteoritu. Druhohory sa delia na trias, juru a kriedu. V teplej klíme vznikali v moriach vápence a dolomity. Koncom druhoch hôr sa začalo alpínske vrastnenie, pri ktorom vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty. V druhohorných moriach žili hlavonožce, amonity a belemnity, čo sú vedúce z kameneliny tohto obdobia. Usadením mikroskopického planktónu vznikla krieda, biely vápenec, ktorým sa písalo na tabuľu.
Na súši vládli plazy. Druhohory sa preto nazývajú éplazou. Ovládli vodu, vzduch aj súš. Prevládali nahosemenné rastliny. Koncom druhohôr sa začali objavovať prvé krytosemenné rastliny. V polovici druhohôr sa z drobnejších plazov vyvinuli prvé vtáky. Dokazuje to prav tak Archeopterix, ktorý mal znaky plazov aj vtákov. Cicavce existovali, no boli malé ako dnešné myši. Na konci druhohôr vymrela asi polovica všetkých rodov organizmov. Tak si to zhrňme. Prvohor sa delia na šesť periód. Kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm.
Počas prvohôr prebiehala rozsiahla horotvorná činnosť, magická aktivita a premena hornín. V moriach vznikali vápence zo schránok živočíchov. Na konci prvohôr nastalo ochladenie, vďaka ktorému vznikli úlomkovité usadené horniny. [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba]
