Napíš tému (napríklad fotosyntéza, Európa, chemická väzba) alebo stranu v učebnici (str. 45).

Plod a semeno

O videu

V tomto videu si vysvetlíme, čo je plod a semeno a prečo patria medzi rozmnožovacie orgány rastlín. Ukážeme si, ako vznikajú po oplodnení, čo je oplodie a podľa čoho delíme plody na dužinaté a suché.

Na záver si ukážeme spôsoby šírenia semien (vietor, voda, živočíchy, vymrštenie) a pripomenieme si, aký význam majú plody a semená pre človeka.

Zhrnutie učiva

  • Plod a semeno sú rozmnožovacie orgány rastlín, ktoré vznikajú až po oplodnení kvetu.
  • Zo semeníka piestika vzniká plod a z vajíčka vzniká semeno, obal plodu sa nazýva oplodie.
  • Podľa oplodia delíme plody na dužinaté so šťavnatým obalom a suché s tvrdším obalom.
  • Medzi dužinaté plody patrí kôstkovica, malvica a bobuľa, medzi suché struk, šešuľa, toboľka, oriešok, nažka a zrno.
  • Semeno sa skladá z osemenia, klíčnych listov so zásobnými látkami a zárodku budúcej rastliny.
  • Semeno klíči, ak má dostatok vody, tepla a vzduchu.
  • Plody a semená šíria živočíchy, vietor, voda, vymrštenie aj človek, a sú tiež dôležitou potravou.

Kľúčové pojmy

  • Oplodie: Obal plodu, podľa ktorého delíme plody na dužinaté a suché.
  • Kôstkovica: Dužinatý plod s tvrdou kôstkou v strede a väčšinou jedným semenom, napríklad slivka.
  • Struk: Suchý pukavý plod, ktorý sa pri dozretí otvorí a uvoľní semená, typický pre hrach či fazuľu.
  • Nažka: Suchý nepukavý plod s jedným semenom, ktorý sa sám neotvára, napríklad u púpavy.
  • Osemenie: Ochranný obal semena, ktorý vzniká z obalu vajíčka.
  • Zárodok: Časť semena, ktorá je základom koreňa, stonky a listov budúcej rastliny.

Precvič si učivo

5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.

1. Z čoho vzniká plod po oplodnení kvetu?
2. Podľa čoho delíme plody na dužinaté a suché?
3. Ktorý typ plodu je typický pre hrach a fazuľu?
4. Z akých troch častí sa skladá semeno?
5. Čo potrebuje semeno, aby začalo klíčiť?
Automatický prepis videa

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Rozmýšľal si niekedy, prečo má púpava padáčiky, javor krídelka a fazuľa praská v struku? Dnes zistíme, ako rastliny šíria svoje semená a aké typy plodov poznáme. Dnes sa pozrieme na plod a semeno, teda na rozmnožovacie orgány rastlín. A dôležité je vedieť, že plod aj semeno vznikajú až po oplodnení kvetu. Po oplodnení sa deje toto. Zo semeníka piestika vzniká plod a z vajíčka vzniká semeno. Najprv si vysvetlíme, čo je oplodie. Oplodie je jednoducho obal plodu. A práve podľa oplodia delíme plody na dve veľké skupiny.

Dužinaté a suché. Dužinaté plody majú mäkké šťavnaté oplodie. Predstav si napríklad čerešňu alebo slivku. Ale pozor, aj rajčiak a uhorka sú z botanického hľadiska plody, hoci im bežne hovoríme zelenina. Suché plody majú oplodie suché a tvrdšie. Patrí sem napríklad hrach a fazuľa, ale aj plody, liesky či duba. Teraz si poďme prehľadne doplniť konkrétne typy plodov. Začneme dušinatými. Prvý typ je kôstkovica. V strede má tvrdú kôstku väčšinou s jedným semenom. Príklady broskyňa, marhuľa, slivka, čerešňa.

Ďalej je malvica. To je typ plodu, ktorý poznáš z jablone a hrušky. Semená sú ukryté v jadrovníku a býva ich viac. A potom je bobuľa. Tam sú semená roztrúsené priamo v dužine. Príklady. Rajčiak, hrozno, egreš, uhorka. Teraz prejdeme na suché plody. Tie si rozdelíme na dve skupiny. Pukavé a nepukavé. Púkavé suché plody sú také, ktoré sa pri dozretí otvoria a uvoľnia semená. Prvým je struk. To poznáš z hrachu, faule alebo šošovice. Keď dozreje, môže sa otvoriť a semená sa uvoľnia. Ďalším typom je šešuľa.

Tá je typická napríklad pre repku alebo horčicu. A tretia je toľka. Klasický príklad je mak. Po dozretí sa semená z toboľky postupne vysypávajú a teraz nepúkavé suché plody, tie sa samé neotvárajú. Sem patrí oriešok, napríklad lieska, ďalej naška. Tu má napríklad púpava. Je to ľahká náška a často má padáčik, aby ju odniesol vietor. Našku má aj slnečnica. A posledné je zrno. To je typické pre obilniny pšenicu, kukuricu či ryžu. Okrem toho existujú aj plotstvá. To znamená, že jeden plot vznikne z viacerých častí kvetu alebo z viacerých plodíkov.

Príklady jahoda, šípka a malina. Teraz si vysvetlíme stavbu semena. Semeno sa skladá z troch hlavných častí. Prvá časť je osemenie. To je ochranný obal semená a vzniká z obalu vajíčka. Druhá časť sú kličné listy. Tie slúžia ako zásobáreň živín. Rastliny môžu mať jeden kličný list, napríklad kukurica, alebo dva kličné listy, napríklad fazuľa. A tretia časť je zárodok. To je vlastne budúca rastlina, základ koreňa, stonky a listov. Keď má semeno dobré podmienky, teda vodu, teplo a vzduch, začne klíčiť a vyrastie z neho nová rastlina.

Na záver si povedzme, ako sa plody a semená šíria. Po prvé, živočíchy zjedia dužinu a semená rozšíria napríklad trusom. Po druhé, vietor. Ten roznáša ľahké semená a plody, ktoré majú krídelká alebo chĺpky. Príklady javor, breza, púpava. Po tretie, voda, najmä rastliny pri brehoch vôd alebo vo vlhkom prostredí. Po štvrté, vymrštenie. Niektoré suché plody doslova vystrelia semená do okolia. Typický príklad je nie tykavka, ale dokážu to aj niektoré strukoviny. A po piate pomáha človek. Napríklad keď prenesieme semená na oblečení, typicky pri rastlinách ako bodliak.

A ešte význam pre človeka. Plody a semená obsahujú cukry, bielkoviny, tuky aj vitamíny, takže sú dôležitou potravou. Zdužinatých plodov robíme šaláty, sirupy, džemy a často ich konzervujeme. Niektoré využívame aj liečivo alebo ako koreniny, napríklad mak, baza alebo rasca. Tak si to zhrňme. Plod a semeno sú rozmnožovacie orgány rastlín a vznikajú až po oplodnení. Plot sa vytvára zo semeníka piestika a semeno vzniká z vajíčka. Plot má svoj obal, ktorý nazývame oplodie. เฮ เฮ เฮ เฮ เฮ

Ďalšie videá z celku Vnútorná stavba tela rastlín a húb

Všetky témy: Biológia 6. ročník

Pomôže to aj spolužiakom? Pošli im to.
Web vytvoril EWEBY.EU