O videu
V tomto videu si jednoducho vysvetlíme huby a lišajníky pre ZŠ: kvasinky, plesne a lišajníky. Povieme si, z čoho sú kvasinky zložené, ako sa rozmnožujú pučaním, prečo plesne tvoria podhubie a výtrusy, a hlavne čo sú lišajníky – teda symbióza huby a riasy. Ukážeme si aj tvary stielky (kôrovitá, lupeňovitá, kríčkovitá) a spomenieme typické príklady.
- Video je vhodné na opakovanie do školy, na ústne skúšanie aj písomky.
Zhrnutie učiva
- Kvasinky sú jednobunkové huby, ich telo tvorí jedna bunka s bunkovou stenou, cytoplazmou, vakuolou, jadrom a mitochondriami.
- Kvasinky sa v teplom prostredí s dostatkom cukru rozmnožujú púčaním a energiu získavajú kvasením.
- Plesne sú mnohobunkové huby bez plodníc, ich telo tvoria hubové vlákna, ktoré spolu vytvárajú podhubie.
- Z podhubia plesní vyrastá výtrusnica, v ktorej dozrievajú výtrusy slúžiace na rozmnožovanie.
- Telo lišajníka sa nazýva stielka a tvoria ho hubové vlákna, medzi ktorými žijú jednobunkové zelené riasy.
- Riasy v stielke fotosyntézou vyrábajú organické látky pre hubu, takéto prospešné spolunažívanie sa volá symbióza.
- Stielka môže byť kôrovitá, lupeňovitá alebo kríčkovitá a lišajníky sa najčastejšie rozmnožujú nepohlavne odlomením časti stielky.
Kľúčové pojmy
- Kvasinky: Jednobunkové huby, ktoré sa rozmnožujú púčaním a energiu získavajú kvasením.
- Plesne: Mnohobunkové huby bez plodníc, ktorých telo tvoria hubové vlákna a podhubie.
- Stielka: Telo lišajníka zložené z hubových vlákien a jednobunkových zelených rias.
- Symbióza: Prospešné spolunažívanie huby a riasy v lišajníku.
- Kôrovitá stielka: Typ stielky lišajníka, ktorý vyzerá ako pevná kôrka na podklade.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Ako môže huba spolu s riasou vytvoriť jeden organizmus, ktorý prežije aj na skalách a múroch? Dnes si vysvetlíme kvaszinky, plesne a lyšajníky. Kvasinky sú jednobunkové huby. Teda celé ich telo tvorí jedna bunka. Tá má bunkovú stenu, cytoplazmatickú blanu, vakuólu, jadro a mitochondrie. V teplom prostredí a pri dostatku cukru sa kvinky rozmnožujú púčaním. Predstav si, že na bunke vyrastie malý púčik, ktorý sa neskôr oddelí. Energiu získavajú kvasením, čiže rozkladom organických látok.
Plesne sú už mnohobkové huby bez plodníc. Ich telo tvoria hubové vlákna, ktoré spolu vytvárajú podhubie. Z podhubia vyrastá výtrusnica a v nej dozrievajú výtrusy. Práve výtrusmi sa plesne rozmnožujú a ľahko sa šíria. Teraz prejdime na lyšajníky. Ich telo nazývame stieľka. Stelku tvoria hubové vlákna, ktoré nasávajú a zadržiavajú vodu a medzi nimi žijú jednobunkové zelené riasy. Riasy fotosyntézou vyrábajú organické látky, ktoré huba potrebuje na výživu. Takéto prospešné spolunažívanie huby a riasy sa volá symbióza.
Sieľka môže mať rôzne tvary. Kôrovitá stieľka vyzerá ako pevná kôrka na podklade. Lupeňovitá stieľka pripomína malé lístky a kričkovitá stieľka vytvára drobné vetvičky ako malý krík. Lyšajníky sa najčastejšie rozmnožujú nepohlavne tak, že sa odlomí časť stieľky a postupne dorastie na nový lišajník. Ako príklady druhov si môžeme zapamätať diskovku bublinatú, zemepisník mapovitý, dutohlavku sobiu a diskovník múrový. Tak si to zhrňme. Kvasinky sú jednobunkové huby. Ich bunka má bunkovú stenu, cytoplazmatickú blanu, cytoplazmu, vakuólu, jadro a mitochondrie.
Rozmnožujú sa najčastejšie púčaním. Na bunke vznikne malý púčik, ktorý sa neskôr oddelí. Energiu získavajú kvasením, čiže rozkladom organických látok. [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba]
