O videu
Objavovanie vesmíru – Od prvých rakiet po súčasné technológie
Človek vždy túžil spoznávať nepoznané, a vesmír je tým najväčším dobrodružstvom. Ako sa ľudstvo dostalo od prvých rakiet až k moderným vesmírnym staniciam? V tomto videu vám predstavíme
Zhrnutie učiva
- Cestovanie do vesmíru umožnil vynález rakiet, ktoré dokázali vyniesť do vesmíru umelé družice.
- Prvou umelou družicou vo vesmíre bol Sputnik 1 v roku 1957.
- Prvým človekom vo vesmíre bol v roku 1961 Jurij Gagarin.
- V roku 1969 pristála posádka lode Apollo 11 na mesiaci, jej súčasťou bol aj Neil Armstrong.
- V roku 1999 sa do vesmíru dostal aj Slovák Ivan Bella.
- Meteorologické satelity sledujú oblaky a teplotu, satelity GPS umožňujú fungovanie navigačných systémov.
- Medziplanetárne sondy prinášajú informácie o telesách slnečnej sústavy, niektoré na ich povrchu aj pristáli.
Kľúčové pojmy
- Sputnik 1: Prvá umelá družica vyslaná do vesmíru, v roku 1957.
- Jurij Gagarin: Prvý človek, ktorý sa v roku 1961 dostal do vesmíru.
- Apollo 11: Vesmírna loď, ktorej posádka v roku 1969 ako prvá pristála na mesiaci.
- satelit GPS: Družica globálneho polohového systému, ktorá umožňuje fungovanie navigačných systémov.
- medziplanetárna sonda: Vesmírne zariadenie, ktoré skúma telesá slnečnej sústavy, niektoré na nich aj pristáli.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Človek stále rad poznával nepoznané. Asi najviac nepoznaným bol vesmír. Tak sa ľudstvo pustilo do objavovania tohto nekonečna. Cestovanie do vesmíru umožnil vynálezť rakety. Vedci dokázali zostoliť rakety, ktoré vyniesli do vesmíru umelé družice. Prvou družicou vo vesmíre bola Sputnik 1 v roku 1957. V roku 1961 sa do vesmíru dostal aj prvý človek Jurij Gagarin. A v roku 1969 pristala posádka lode Apollo 11 na mesiaci, ktorej súčasťou bol aj Neil Armstrong. Po vstupe na mesiac povedal, [Hudba] malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo.
V súčasnosti sú lety do vesmíru samozrejmosťou. Niekoľko vyspelých krajín má vlastné vesmírne programy na preskúmavanie vesmíru. V súčasnosti je vo vesmíre stovky satelitov, ktoré slúžia na získanie informácií a umožňujú nám poznať vesmír. Dokonca vo vesmíre bol aj Slovák Ivan Bela v roku 1999. Vesmír sa skúma aj z hväzdárni pomocou špeciálnych prístrojov a ďalekohľadov. A aké je využitie kozmonautiky v súčasnosti? Meteorologické satelity sledujú pohyb oblakov, teplotu a iné údaje.
Vďaka nim vieme predpovedať počasie. Satelity globálneho polohového systému, známe ako GPS, vysielajú informácie o svojej polohe a tak umožňujú fungovanie navigačných systémov, komunikačné satelity. Vďaka nim vieme volať do iných kontinentov, sledovať toto video, zdieľať dáta a podieľajú sa na celkovom fungovaní internetu. Televízne satelity umožňujú prenos televízneho signálu. Výskumné satelity umožňujú fotografovať povrch Zeme, sledovať chemické látky, životné prostredie a znečistenie.
Vojenské satelity využíva armáda. Vesmírne stanice robia vedecké experimenty a ich výsledky sa využívajú v medicíne alebo pri výrobe strojov. Medziplanetárne sondy nesú rôzne zložité prístroje, vďaka ktorým získavame informácie o telesách slnečnej sústave. Viaceré sondy pristali na povrchu planét a následne ich skúmali. Tak si to zhrňme. We [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]
