O videu
Objavitelia našej planéty: Cesta za poznaním sveta
Kedysi bola Zem pre ľudí záhadou. Nevedeli o existencii Ameriky, Austrálie či Antarktídy a viedli spory o tom, či je Zem guľatá alebo plochá. Objavy moreplavcov, ako Krištof Kolumbus, Amerigo Vespucci, či James Cook, priniesli ľudstvu poznanie o nových kontinentoch a vzdialených moriach. V tomto videu sa dozviete o významných expedíciách, odvážnych námorníkoch a ich rizikových cestách, ktoré navždy zmenili naše vnímanie sveta.
Zaujímavosti
Kto dokázal, že Zem je guľatá? Ako zachránila kyslá kapusta posádku Jamesa Cooka? Čo spája Mariana Trench a špeciálnu ponorku? Sledujte a objavte fascinujúce príbehy o odvahe a túžbe po poznaní!
Zhrnutie učiva
- V minulosti Európania nepoznali Ameriku, Austráliu ani Antarktídu a viedli sa spory, či je Zem guľatá.
- Krištof Kolumbus objavil Ameriku náhodou, keď sa snažil doplávať z Európy do Indie západným smerom.
- Amerigo Vespucci zistil, že objavená pevnina je nový svetadiel a nie je súčasťou Ázie, preto sa nazval Amerika.
- Fernando Magalháes v 16. storočí dokázal guľatosť Zeme tým, že ju celú oboplával, no plavbu neprežil.
- Austráliu a Antarktídu objavil v 18. storočí James Cook, ktorého posádka sa vyhla korbutu vďaka kyslej kapuste a citrusom.
- Južný pól ako prvý dosiahol v roku 1911 Roald Amundsen, o mesiac neskôr aj Robert Scott.
- Ako prvý zdolal najvyššiu horu sveta Mount Everest Edmund Hillary v roku 1953.
Kľúčové pojmy
- Krištof Kolumbus: Moreplavec, ktorý náhodou objavil Ameriku pri hľadaní západnej cesty do Indie.
- Amerigo Vespucci: Moreplavec, ktorý zistil, že objavená pevnina je nový svetadiel, podľa neho sa nazýva Amerika.
- Fernando Magalháes: Moreplavec, ktorý v 16. storočí ako prvý oboplával Zem a dokázal jej guľatý tvar.
- korbut: Choroba z nedostatku vitamínu C, ktorej sa vyhla posádka Jamesa Cooka vďaka kyslej kapuste a citrusom.
- Roald Amundsen: Objaviteľ, ktorý ako prvý dosiahol južný pól v roku 1911.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Kedysi nebola tak preskúmaná Zem ako dnes. Európania nepoznali Ameriku, Afriku, Austráliu, Antarktídu. Ba dokonca sa viedli spory o tom, či Zem je guľatá alebo plochá. Už v minulosti ľudia mali záujem objavovať našu planétu a objavovať nové krajiny, aby ich mohli osídliť a využívať. Najznámejšími objaviteľmi boli námorní kapitáni. Samozrejme, kedysi nebola taká technika ako dnes a objavovanie Zeme bolo veľkým nebezpečenstvom. Týmto odvážnym kapitánom vďačíme za to, že našu planétu poznáme dnes tak, ako ju poznáme.
Prvé objavy sú pripisované už starovekým moreplavcom, hlavne Grékom či Kartágincom. K najdôležitejším objaviteľom v stredoveku patril aj Krištof Columbus, ktorý pristal v Amerike, ale on sám netušil, že je to Amerika a že je to nový svetadiel. Túto pevninu našiel len náhodou, keď sa snažil dokázať, že Zem je guľatá a rozhodol sa plávať z Európy do Indie západným smerom. Pozorovaním vtedy neznámej pevniny moreplavcom Amerigom Vespučim sa zistilo, že táto pevnina je úplne nová zem a teda nie je súčasťou Ázie, ako sa najskôr predpokladalo.
Na počesť tohto zistenia Amerikom sa tento kontinent nazval Amerika. Fernando Magalieš v 16. storočí dokázal, že zem je guľatá tým, že ju celú oboplával. Plavil sa popri Amerike, Ázii a Afrike a túto riskantnú plavbu neprežil. Po tomto objavovaní svet stále netušil, že existuje Austrália a Antarktída. Tieto posledné svetadiely boli objavené v 18. storočí Jamesom Cookom. Posádka tohto pána prežila, pretože sa vyhla z korbutu, čo je choroba z nedostatku vitamínu C, lebo jedli kyslú kapustu a citrusy.
Južný pól bol tiež výzvou pre cestovateľov a objaviteľov. Ako prvý sa naň dostal v roku 1911 Roald Amunen a o mesiac neskôr Robert Scott. Pohoria boli tiež veľkým lákadlom. Ako prvý, kto zdol najvyššiu horu sveta, Mount Everest, bol Edmund Hillary v roku 1953. Samozrejme, objavy neboli len smerom nahor, ale aj dole. V roku 1960 švajčiarsky oceánológ Picard so svojou špeciálnou ponorkou sa ponoril do mariánskej priekopy do hĺbky 11 km. Tak si to zhrňme. Starovekí moreplavci ako Gréci a Kartaginci.
[Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]
