Názvoslovie oxidov

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Predstavte si, že máte v ruke kúsok kovu a zrazu bum. Rožiari sa pred vami ohnivý záblesk. To je magnézium, ktorý horí a vytvára úchvatný oxid horečnatý Mgo. Ale ako vlastne vznikne tento názov a vzorec? Dnes si odhalíme tajomstvá názvoslovia oxidov a verte, bude to zábava. Oxidy sú veľmi zaujímavé zlúčeniny, ktoré vznikajú spojením dvoch prvkov. Vždy jeden z nich je kyslík. To znamená, že oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny, kde jedným z hlavných prvkov je kyslík a druhým prvkom môže byť napríklad hliník, uhlík alebo horčík.

Kyslík v týchto zlúčeninách má vždy oxidačné číslo -2. No a prečo? Je to preto, že jeho vonkajšia elektrónová vrstva obsahuje šesť válenčných elektrónov a pre dosiahnutie stabilnej konfigurácie oktetu potrebuje prijať dva elektróny. Keď kyslík získa tieto dva elektróny, nadobúda záporný náboj -2, ktorý potom vyvažuje kladné náboje druhého prvku, aby celkový náboj oxidovanej zlúčeniny bol nula. Dnes sa teda naučíme, ako sa tieto oxidy tvoria. Ako správne zapísať ich vzorce a ako im priradiť názvy.

Poďme na to krok za krokom, aby sme si to všetko pekne zapamätali. V názve oxidu vždy začíname s podstatným menom oxid, čo jednoznačne ukazuje, že zlúčenina obsahuje kyslík. Nasleduje prídavné meno odvodené od názvu druhého prvku, napríklad vápnik a bude to vápenatý. Koncovka prídavného mena je určená oxidačným číslom daného atómu. Vo vzorci oxidu poradie je opačné. Na prvom mieste uvádzame druhý prvok, v našom prípade vápnik, ktorý má kladné oxidačné číslo. Na druhom mieste zapisujeme prvok, ktorý je elektronegatívnejší a nesie záporné oxidačné číslo.

Ide vždy o kyslík s oxidačným číslom -2. Poďme si vytvoriť z názvu oxidu vzorec. Máme oxid hlinitý. Najskôr si musíme zapísať značky prvkov v správnom poradí. Keďže ide o oxid, na druhé miesto dávame kyslík, ktorého značka je O a na prvé miesto hliník. Potom si zapíšeme oxidačné číslo atómov. Kyslík má oxidačné číslo v oxidoch vždy -2. A oxidačné číslo hliníka urobíme podľa oxidačnej prípony. Prípona IT znamená, že oxidačné číslo je tri. Teraz si vytvoríme vzorec využitím krížového pravidla.

Vzorec oxidu hlinitého je Al2O3. Urobíme si skúšku správnosti, či sme oxid vytvorili správne. Molekula oxidu musí byť vždy neutrálna. Oxidačné číslo atómu kyslíka je -2, ale keďže sú v molekule tri atómy kyslíka, vynásobíme ho tromi. Súčet oxidačných čísel kyslíka je -6. Atóm hliníka má oxidačné číslo + 3. Ale keďže sú v molekule dva atómy hliníka, musíme ho vynásobiť dvomi. Potom súčet oxidačných čísel hlíka bude + 6. Sčítaním týchto hodnôt + 6 a -6 získame 0, čo potvrdzuje, že vzorec Al2 O3 je správny.

Prvý vzorec sme úspešne zvládli. Tak poďme ďalej. Vytvorme si vzorec oxidu uhličitého. Opäť si zapíšeme najskôr značky prvkov. Kyslík má značku O a uhlík má značku C. Určíme si oxidačné čísla. Kyslík má opäť v oxidoch -2. Oxidačné číslo uhlíka zistíme opäť z oxidačnej prípony oxidu. Ak tam je koncovka ičity, oxidačné číslo bude štyri. Opäť s využitím krížového pravidla za uhlík doplníme dvojku a za kyslík štvorku. Vznikne nám pomer atómov uhlíka a kyslíka 4:2. Pokiaľ majú tieto čísla spoločného deliteľa, vieme ich vydeliť a náš vzorec zjednodušiť.

V našom prípade vydelíme dvojkou aj dvojku, aj štvorku. Čiže 2 je 1 a 4 2 je 2. Teraz si vzorec zjednodušíme. Za uhlík sme mali napísať jednotku. No jednotku nepíšeme a za kyslík napíšeme dva. Skúšou správnosti zistíme, či súčet oxidačných čísel sa rovná nule a či sme si vzorec vytvorili správne. -2 x 2 = -4. Na druhej strane máme štvorku. Vzorec oxidu uhličitého je CO2. Vytvoriť vzorce z názvu sme sa už naučili. Teraz skúsme opačne a to vytvoriť si názov zo vzorca. Máme tento neznámy vzorec Fe2O3. Vidíme, že je to zlúčenina, ktorá je dvojprvková a na druhom mieste je kyslík.

V tomto prípade budeme vedieť, že sa nemôže jednať o nič iné ako oxid. Názov oxidu je tvorený z podstatného a prídavného mena. No však skôr ako si ho vytvoríme, musíme zistiť oxidačné číslo prvkov. A to vieme dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je jednoduchší, no môže sa stať, že sa pri ňom aj častejšie pomýlime. Uplatníme krížové pravidlo. Dvojku za železom prepíšeme na miesto oxidačného čísla kyslíka a trojku za kyslíkom zasa na miesto oxidačného čísla železa. Vidíme, že kyslík má oxidačné číslo -2 a železo +3. Druhý spôsob, ako určiť oxidačné čísla, je ich dopočítať, aby sa súčet oxidačných čísel atómov vo vzorci rovnal.

Čiže oxidačné číslo kyslíka je -2 x 3, pretože vo vzorci máme tri atómy kyslíka. To sa rovná -6. Aj na jednej strane máme -6 a na druhej strane máme + 6. Dvakrát koľko bude + 6? Krát 3. To znamená, že oxidačné číslo železa je 3. Pokiaľ vieme oxidačné číslo v oxidoch, môžeme si vytvoriť názov. Prvky sú umiestnené názve opačne ako vo vzorci. Čiže ak vo vzorci je druhý kyslík, v názve píšeme na prvé miesto podstatné meno oxid. Na druhé miesto napíšeme prvok, ktorý je vo vzorci prvý. Plus pridáme oxidačnú koncovku podľa oxidačného čísla.

Ak má železo oxidačné číslo tri, oxidačná prípona je IT, tak pôjde o oxid želez. Vidíte, je to jednoduché. Jediné, čo potrebujete, je vedieť názvy a značky prvkov, oxidačné koncovky, ktoré prislúchajú k jednotlivým oxidačným číslam a počítať. Keďže som vám povedal, že sa môžete veľmi ľahko pomýliť, ak budete tvoriť názvy vzorcov iba za pomoci križového pravidla, ukážeme si prečo. Dajme si vzorec SO2. Vytvorme si jeho názov. V prvom kroku si určíme oxidačné čísla. Vyskúšajme si to prvým spôsobom a to krížovým pravidlom.

Podľa krížového pravidla by teda kyslík mal oxidačné číslo -1 a sýra 2. A toto je pre nás obrovský výkričník. V oxidoch nemá kyslík nikdy, ale že nikdy oxidačné číslo -1. Čiže nám musí byť jasné, že tento vzorec bol zjednodušovaný. Čiže musíme ísť na to druhým spôsobom a to dopočítaním, aby sa súčet oxidačných čísel atómov vo vzorci jednu. Kyslík má vždy oxidačné číslo -2 krát 2 atómy kyslíka, čiže nám vyjde číslo -4. Čiže logicky na druhej strane musíme mať + 4. 1 krát koľko bude 4?

Krát 4. Oxidačné číslo 4 prislúcha oxidačnej koncovke ičity. Vytvoríme si názov. Podľa kyslíka vieme, že je to oxid. S je značka pre sýru. Tak vytvoríme si priedné meno odvodené od sýry s oxidačnou príponou ičity. Tak bude to oxid syričitý. Ovládanie tohto učiva je kľúčové, pretože správne zostavené vzorce a ich pomenovanie sú základom pre pochopenie zložitých chemických procesov. Ak máte pevné základy, riešenie ďalších chemických úloh bude oveľa jednoduchšie. Skúste si teraz sami vytvoriť vzorec iného oxidu, napríklad oxid vápenatý a podieľte sa o svoje výsledky alebo otázky v komentároch.

Tak si to zhrňme. Oxidy sú dvojprkové zlúčeniny. [Hudba] เฮ [Hudba]