Zhrnutie učiva
- Dostatok zrážok v Európe umožnil vznik hustej riečnej siete, vodnatosť riek sa počas roka mení podľa podnebia.
- Väčšina riek Európy patrí do úmoria Atlantického oceánu, ďalšie do úmoria Severného ľadového oceánu a bezodtokovej oblasti.
- Do Severného ľadového oceánu sa vlieva rieka Pečora, ktorá je najväčšou riekou tohto úmoria.
- Najdlhšou riekou Európy je Volga, ktorá patrí do bezodtokovej oblasti a vlieva sa do Kaspického mora.
- Druhou najdlhšou riekou Európy je Dunaj, ktorý preteká aj cez Slovensko a vlieva sa do Čierneho mora.
- Človek prispôsobil toky riek doprave a postavil vodné kanály, napríklad prieplav Rýn-Mohan-Dunaj, aj priehrady.
- V Európe sú aj ľadovcové jazerá, najmä vo Fínsku, Švédsku a vo vysokých pohoriach, najväčšie sú Ladožské a Onežské jazero.
Kľúčové pojmy
- Úmorie: Územie, z ktorého rieky odtekajú do toho istého oceánu.
- Volga: Najdlhšia rieka Európy, ktorá patrí do bezodtokovej oblasti a vlieva sa do Kaspického mora.
- Dunaj: Druhá najdlhšia rieka Európy, ktorá preteká aj cez Slovensko a vlieva sa do Čierneho mora.
- Pečora: Najväčšia rieka, ktorá sa vlieva do Severného ľadového oceánu.
- Prieplav Rýn-Mohan-Dunaj: Umelý vodný kanál, ktorý umožňuje dopravu medzi západnou, strednou a juhovýchodnou Európou.
- Ľadovcové jazero: Jazero, ktoré vzniklo pôsobením ľadovca, príkladom je Ladožské jazero.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Množstvo zrážok v Európe umožnilo vzniku hustej riečnej siete. Vodnatosť riek, čiže množstvo vody v rieke sa počas roka mení a závisí od klimatických podmienok v oblasti. Na horách sú zdrojom vody v riekach ľadovce a sneh. Smerom na juh vodu do koríc dodáva hlavne dážď. Na mape vidíte, že veľká časť riek patrí do úmoria Atlantického oceána. Ďalej tu máme úmorie severného ľadového oceána a niektoré rieky patria aj do bezotokovej oblasti. Poďme sa pozrieť na rieky ústiace do Atlantického oceána.
Rieeky v západnej časti Európy majú dostatok vody počas celého roka. Najviac majú v zime. Najvýznamnejšie rieky tejto oblasti sú R tečúca cez Nemecko, Ruona, Loira a Seina tečúce cez Francúzsko a Temža, ktorá preteká Londýnom v Anglicku. Rieeky prameniace v strednej Európe majú najviac vody na jar z topiaceho sa snehu. Najvýznamnejšie rieky tejto oblasti sú v Česku prameniace Labe a Odra a najdlhšia poľská rieka Visla. Rieka Dunaj je druhou najdlhšou riekou Európy, ktorá preteká aj cez Slovensko.
Pramení vo Schwarzvalde, v Čiernom lese, v Nemecku a vlieva sa do Čierneho mora. V južnej časti Európy sú dôležitými riekami pád v Taliansku, Tacho a Ebrošpanielsku. Vo východnej Európe sú významné rieky Dnester, Dneper a Don. Do úmoria severného ľadového oceánu sa vlieva rieka Pečora, čo je najväčšou riekou, ktorá sa do tohto úmoria vlieva. Do bezotokovej oblasti patrí zasa európska najdlhšia rieka Volga, ktorá sa vlieva do Kaspického mora a ďalej rieky Emba či Ural. Dôležitým prieplavom je rín Mohand Dunaj, ktorý umožňuje dopravu medzi západnou, strednou a juhovýchodnou Európou.
Na vyrovnanie hladiny riek sa vystavali na riekach vodné nádrže. V Európe máme aj veľké zásoby podzemnej vody, hlavne na našom Žitnom ostrove. Rieka niekedy musí zdolávať aj veľké rozdiely výšok. Na týchto miestach vznikli vodopády. V Európe vznikli aj ľadovcové jazerá. Najviac je ich vo Fínsku a Švédsku, ale vo Vysokých pohoriach. Najväčšie ľadovcové jazerá sú ľadošské a onešské jazero v Rusku. Ľadovcovo tektonického pôvodu sú jazerá ako ženevské jazero a gardské jazero. Ďalšie významné jazerá iného pôvodu ako ľadovcového sú Balaton a Neziderské jazero.
Tak si to zhrňme. Dostatok zrážok umožnilo vznik hustej riečnej siete. Do úmoria Severného ľadového oceánu sa vlieva rieka Pečora, ktorá je najdlhšia, ktorá sa sem vlieva. Do úmoria Atlantického oceánu sa vlieva rieka Rín, Lojra, Sejna, Temža, Labé, Odra, Vla, [Hudba] เฮ [Hudba]
