O videu
Poľnohospodárstvo v minulosti a dnes: Objavte rozdiely v technológiách a spôsoboch obrábania pôdy v Európe. Tento fascinujúci prehľad vás prevedie od tradičných metód pestovania plodín až po moderné techniky starostlivosti o pôdu a hospodárske zvieratá. V tomto videu sa tiež dozviete, ktoré plodiny sú najrozšírenejšie v rôznych častiach Európy a ako sa mení živočíšna výroba v rôznych klimatických podmienkach. Získajte tiež pohľad na prepojenie priemyslu a poľnohospodárstva, vrátane významu kvalifikovanej pracovnej sily a technologických inovácií.
Zhrnutie učiva
- Poľnohospodárstvo Európy sa delí na rastlinnú a živočíšnu výrobu, ktoré ovplyvňujú podnebie, pôda a dostatok vody.
- Vlhšie a chladnejšie oblasti sú vhodnejšie na chov hospodárskych zvierat, teplejšie a suchšie na pestovanie plodín.
- Najviac pestovanou plodinou v Európe je pšenica, najväčšími pestovateľmi sú Rusko, Francúzsko, Nemecko a Ukrajina.
- Kukurica sa pestuje najmä v južnej a východnej Európe, raž v chladnejšom podnebí ako Rusko, Poľsko a Fínsko.
- Z technických plodín majú význam zemiaky, cukrová repa, olivy pestované na juhu a slnečnica na juhovýchode Európy.
- Živočíšna výroba zahŕňa chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, na severe chov sobov a v Írsku chov oviec.
- Priemysel v Európe sa delí na ťažobný a spracovateľský, dnes sa spolieha na kvalifikovanú pracovnú silu a výskum.
Kľúčové pojmy
- Rastlinná výroba: Časť poľnohospodárstva zameraná na pestovanie plodín.
- Živočíšna výroba: Časť poľnohospodárstva zameraná na chov hospodárskych zvierat.
- Technické plodiny: Plodiny pestované na spracovanie, napríklad cukrová repa alebo slnečnica.
- Ľahký priemysel: Priemysel, ktorý vyrába produkty priamo pre potreby človeka.
- Ťažký priemysel: Priemysel, ktorý vyrába produkty využívané ďalším priemyslom.
- Pšenica: Najviac pestovaná plodina v Európe.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Poľnohospodárstvo bolo v minulosti prvou aktivitou vyspelého človeka. V súčasnosti sa poľnohospodárstvo v Európe veľmi líši od toho, ktoré bolo v minulosti. Môže za to lepšia technika strojov, ale aj možnosti obrábania pôdy a pestovania. Moderná technika zabezpečuje lepšiu starostlivosť nielen o plodiny, ale aj o hospodárske zvieratá. Dôležitou súčasťou poľnohospodárstva sú prírodné podmienky, hlavne vhodné podnebie a kvalita pôdy, ale aj povrch obrábanej pôdy. Nemenej dôležitou súčasťou poľnohospodárstva je dostatok vody.
K poľnohospodárstvu radíme aj lesné hospodárstvo a low rýb. Poľnohospodárstvo sa delí na dve časti. Na rastlinnú výrobu a na živočíšnu výrobu. Podmienky v Európe pre obe časti poľnohospodárstva nie sú rovnaké. V oblastiach Európy s vlhším a chladnejším podnebím sú lepšie podmienky pre chov hospodárskych zvierat. V priímorských oblastiach je lepšie sa venovať rybolovu. Teplejšie podnebie a suchšie je lepšie na pestovanie plodín. Na prvom mieste máme pšenicu. Na pobredných priečkach sú Rusko, Francúzsko, Nemecko a Ukrajina.
Ale veľmi kvalitná pšenica pochádza aj z Talianska. Šľachtie rôznych odrôd zapríčinilo, že táto plodina sa dá pestovať aj na chladnejších miestach s vyšším množstvom zrážok. Kukurica, využívaná ako krmovina, ale aj ako potravina sa najviac pestuje v južnej polovici Európy a na východe. Významnými pestovateľmi kukurice sú Rusko, Francúzsko, ale aj Maďarsko, Rumunsko či Ukrajina. V chladnejšom podnebí sa pestuje Rus. Hlavne v Rusku, Poľsku, Fínsku a Nemecku. Z technických plodín má významné zastúpenie pestovanie zemiakov, cukrovej repy, ale aj olejní ako olív a slnečnice.
Zemiaky sa hlavne pestujú v Rusku, na Ukrajine, v Nemecku a v Poľsku. Vo výrobe cukru dominuje Francúzsko, Nemecko, Poľsko a samozrejme Rusko. Oliví. Tie sa pestujú najmä v Španielsku, Taliansku a Grécku. Slnečnica zasa v Maďarsku, na Ukrajine, ale aj na juhovýchode Európy. Ďalšie významné plodiny sú viníč, ktorý sa pestuje na celom juhu Európy a vo Francúzsku. Jablká, tie sú hlavne v Taliansku, Francúzsku či Nemecku. Chmeľ sa pestuje v Nemecku a v Česku a kvety hlavne v Holandsku a Belgicku.
Význam živočíšnej výroby pozostáva z chovu hoväzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Na severe Európy je to chov sobov, na juhu chovôz a v Spojenom kráľovstve a Írsku dominujú práve ovce. Priemyselná výroba tiež závisí od viacerých podmienok. Skrátka nemôže sa postaviť priemyselná výroba hocikde. V minulosti jedna z dôležitých podmienok bola dostupnosť surovín. To znamená, že keď sa napríklad na Slovensku ťažilo železo, tak priemysel na výrobu a spracovanie železa nemôže byť v Austrálii.
Teda mohol by byť, ale ekonomicky by to bolo neefektívne. Ďalšia podmienka je voda, keďže množstvo priemyselnej výroby je náročné na vodu, ale modernizáciou priemyslu sa nároky na suroviny pomaly znižovali, ale naopak rástol význam dopravy vzdialenosti pracovníkov do práce, ale začal sa brať ohľad aj na životné prostredie. V súčasnosti každý priemysel medzi sebou spolupracuje, napríklad len pri výrobe takej práčky. Strojársky priemysel dodá motor chemický, zasa plasty a hadice, chutnícky priemysel dodá bubón a upravené plechy.
A takto to funguje skoro pri každom produkte. Priemysel delíme na ťažobný a spracovateľský. Spracovateľský zasa na ľahký a ťažký. Úlohou ľahkého priemyslu je vyrábať produkty, ktoré používa človek. Ťažký priemysel vyrába produkty, ktoré využíva ďalší priemysel. V súčasnosti sa priemysel v Európe sústreďuje na kvalifikovanú pracovnú silu. Pracovníci sa musia vyznať do výpočtovej techniky, musia vedieť nastavovať a obsluhovať iné stroje. Druhým znakom priemyslu v Európe je, že jednoduchšie výrobné operácie sa sústreďujú do menej rozvinutých častí sveta.
Tento priemysel potrebuje mať veľké množstvo pracovníkov a tieto krajiny to vedia zabezpečiť. A tretí znak európskeho priemyslu je naviazanie na vedu a výskum. Tak si to zhrňme. Poľnohospodárstvo sa delí na rastlinnú a živočíšnú výrobu. Moderná technológia zdokonaľuje poľnohospodárstvo. Po [Hudba] เฮ [Hudba]
