Zhrnutie učiva
- Okolie funkčných sopiek je nebezpečné aj do niekoľko desiatok kilometrov, kam vietor odnáša sopečný popolček.
- Sopkou sa na povrch dostáva magma, čo je roztavená hmota obsahujúca aj plyny.
- Ak magma vyplní podzemnú dutinu, vzniká magmatický kozub, v ktorom sa časom zvyšuje tlak na zemskú kôru.
- Keď si tlak nájde cestu von, nastane sopečný výbuch a vzniká sopka.
- Magma vytekajúca na povrch sa volá láva a jej ochladením vznikajú výlevné vyvreté horniny ako andezit a čadič.
- Zatuhnutím magmy pod povrchom vznikajú hlbinné vyvreté horniny, napríklad žula.
- Vrchol sopky sa nazýva kráter a prepadnutím jeho stien vzniká kaldera.
Kľúčové pojmy
- Magma: Roztavená hmota s plynmi, ktorá sa nachádza pod zemským povrchom.
- Láva: Magma, ktorá vytiekla na povrch a postupne chladne a tuhne.
- Kráter: Vrchol sopky, cez ktorý sa dostáva magma na povrch.
- Kaldera: Veľký prepad, ktorý vzniká prepadnutím stien krátera dovnútra.
- Vyvretá hornina: Hornina, ktorá vznikla stuhnutím magmy alebo lávy, napríklad žula alebo čadič.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Sopky sa stali lákadlom vedcov, ktorí chceli pochopiť, ako tieto kužele chrľiace lávu fungujú a čo spôsobuje ich výbuchy. Dnes už máme o sopkách pomerne dosť informácií, aby sme pochopili ich fungovanie. Vieme, že okolie funkčných sopiek je nebezpečné až do niekoľko desiatok kilometrov, kde sa vie dostať sopečný popolčiek za pomoci vetra. Cez sopku sa dostáva na povrch magma, čo je roztavená hmota. Magma okrem roztavených prvkov obsahuje aj plyny. V podzemí, ak si magma nájde dutinu, tak ju vyplní a vznikne magmatický kozub.
V tomto kozube časom vzniká obrovský tlak na zemskú kôru. Ak sa v zemskej kôre nájde cesta, ktorou sa tento tlak bude vedieť uvoľniť, vznikne sopečný výbuch, pri ktorom vznikne sopka. Výbuch si viete ľahšie predstaviť, keď fľašu bublinkovej vody potrasiete a rýchlo otvoríte. Magma, ktorá preniká na povrch, má teplotu 600 až 1200°C. Po preniknutí magmyí na povrch sa rozlieva a nazýva sa láva, ktorá sa ochladzuje a tuhne. Vtedy vznikajú výlevné vyvreté horniny, napríklad andezit alebo čadič, z ktorého sa vyrábajú tmavé dlažobné kocky, ktoré môžete vidieť na námestiach.
Taktiež tuhne aj magma. Pri zatuhnutí magmy vznikajú hlobinné vyvreté horniny, z ktorých najznámejšia je žula, v ktorej sa vyrábajú náhrobné kamene. Viac o týchto horninách si viete pozrieť vo videu Biológia deviaty ročník. Vyvreté horniny. Magma sa na povrch dostáva sopečným komínom. Vrchol sopky sa nazýva kráter. Prepadnutím stien krátera dovnútra vznikne kaldera, ktorá dosahuje veľké rozmery. Po výbuchu okrem lávy sopka vychrlí aj popol, prach, sopečné bomby a plyny. Vyjasnuté sopky máme aj na Slovensku, napríklad štiavnická sopka alebo poľana.
Vo svete je až 1500 akcií sopiek. Sú to sopky napríklad ako Vezu, Etna či Mauna Loa na Havaji. Tak si to zhrňme. [Hudba] P
