O videu
Geografia 5. ročník _ Cesta do hlbín Zeme (Vznik pohorí). Litosferické dosky, stavba Zeme. Online vzdelávanie.
Zhrnutie učiva
- Vnútro Zeme sa dá skúmať len prístrojmi, pretože smerom do stredu rastie teplota aj tlak.
- Stavba Zeme sa podobá stavbe vajíčka a skladá sa zo zemskej kôry, zemského plášťa a jadra.
- Zemská kôra je na pevnine hrubšia, až do 70 km, pod oceánmi má len okolo 8 km.
- Zemská kôra je rozlámaná na litosférické dosky, ktoré sa pomaly pohybujú po polotekutom plášti.
- Pohybom litosférických dosiek vznikajú pohoria, zemetrasenia aj oceánske chrbty.
- Zrážkou euroázijskej a indoaustrálskej dosky vzniklo vrásové pohorie Himaláje, podobne aj Karpaty a Alpy.
- Zemský plášť je najhrubšia vrstva Zeme s teplotou až 6000 stupňov, jadro tvoria prevažne roztopené kovy.
Kľúčové pojmy
- Zemská kôra: Najvrchnejšia vrstva Zeme, na pevnine hrubšia ako pod oceánmi.
- Litosférická doska: Časť zemskej kôry, ktorá sa pomaly pohybuje po polotekutom zemskom plášti.
- Vrásové pohorie: Pohorie, ktoré vzniklo zrážkou dvoch litosférických dosiek a vytlačením hornín nahor.
- Zemský plášť: Hrubá vrstva pod zemskou kôrou s teplotou až 6000 stupňov a polotekutým skupenstvom.
- Jadro Zeme: Stredná časť Zeme zložená prevažne z kovov, ktoré sú vplyvom teploty polotekuté.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Preskúmanie vnútra Zeme sa stáva pre ľudí čoraz viac zaujímavejším lákadlom. Smerom do stredu Zeme sa zvyšuje teplota a tlak, čo zamedzuje prežitiu všetkých živých organizmov. Preto sa dá vnútro Zeme skúmať len prístrojmi za pomoci ich výpočtov. Stavba našej zeme sa podobá stavbe slepačieho vajíčka. Najvrchnejšia časť zeme sa nazýva zemská kôra. Táto časť nie je všade rovnako hrubá. Najhrubšia je na pevnine, kde môže dosahovať hrúbku až 70 km a naopak najtenšia je pod oceánmi, kde môže mať hrúbku okolo 8 km.
Zemská kôra je rozlámaná na viacej časti. Tieto časti nazývame litosférické dosky, ktoré sa na polotekutej vrstve plášťa pomaly pohybujú. Tieto pohyby si môžeme predstaviť ako pohyby ľadových kríh na oceáne s tým rozdielom, že pohyby litosférických dosiek sú veľmi pomalé a ľudským okom neviditeľné. Kvôli pohybom litosférických dosiek sa povrch našej Zeme stále mení. Zmeny môžeme sledovať pri raste pohorí, znižovaní pohorí, zemetrasení, tvorby oceánskych chrbtov a tak ďalej. Napríklad naše najvyššie pohorie Moont Everest každoročne vyrastie o 5 cm.
Lenže treba vziať do úvahy aj zemetrasenie alebo zvetrávanie, ktoré nadmorskú výšku tohto pohoria znižujú. A ako vzniklo toto pohorie? Himalaje ako aj iné pohoria tohto typu vznikli zrážkou dvoch litosférických dosiek, konkrétne euro a indo-austrálskej. Pohyb dosiek oproti sebe je veľmi pomalý. Čo zapríčinilo obrovský tlak na horniny a tie sa vytlačili smerom nahor. Pohoria, ktoré takto vznikli, sa nazývajú vrásové pohoria. Okrem Himaláí takto vznikli aj Karpaty alebo Alpy. Simuláciu takéhoto pohoria si môžeme urobiť aj doma.
Stačí nám na to uterák, ktorý z jednej aj druhej strany pritlačíme k sebe a vytvára sa nám typický prehyb, ktorý sa nazýva vrása. Okrem pohybu litosférických dosiek k sebe sa môžu pohybovať aj od seba. Čiže vzďaľovať sa. Pri tomto pohybe vznikajú oceánske chrbty a vzniká nová zemská kôra. Taktiež sa môžu vsunúť pod seba a vznikajú sopečné pohoria alebo zemetrasenia a môžu sa pohybovať aj popri sebe. Pod zemskou kôrou je zemský plášť. Táto vrstva je najhrubšia a môže dosiahnuť teplotu až 6000°C.
Prijto teplote sú zložky plášťa tavené a preto má polotekuté skupenstvo. V strede Zeme je jadro, ktoré je tiež veľmi horúce. Je zložené prevažne s kovou, ktoré sa vplyvom teploty tiež roztopili do polotekutého stavu. Tak si to zhrňme. Stavba našej zeme, najvrchnejšia časť. [Hudba] เฮ [Hudba] H
