Zhrnutie učiva
- Slovensko leží v pásme listnatých a ihličnatých lesov, ktoré sa menia podľa nadmorskej výšky.
- Najnižšie ležia dubové lesy do 550 m nad morom s úrodnými hnedozemami a čiernozemami.
- Nad nimi sú bukové lesy do 1100 m s pôdou kambizem a smrekové lesy do 1600 m s pôdou podzol.
- Nad hranicou lesa rastie kosodrevina a ešte vyššie sú alpínske lúky s kamzíkmi a svišťami.
- Najvyššie časti Tatier tvoria vysokohorské púšte s holými skalami takmer bez rastlín.
- Popri veľkých riekach ako Dunaj, Váh a Morava rastú lužné lesy s jelšou, vŕbou a topoľom.
- Medzi chránené druhy patrí napríklad hlaváčik jarný a plesnivec alpínsky.
Kľúčové pojmy
- vegetačný stupeň: Pásmo rastlinstva, ktoré sa mení podľa nadmorskej výšky.
- kosodrevina: Nízky ihličnatý porast tvoriaci hornú hranicu lesa vo výške 1600 až 1800 m.
- lužný les: Les rastúci popri riekach na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody.
- podzol: Málo úrodná pôda typická pre smrekové lesy.
- alpínske lúky: Rastlinné pásmo nad 1800 m s drsnými podmienkami, kde žijú kamzíky a svište.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Slovensko leží v pásme listnatých a ihličnatých lesov. V závislosti od nadmorskej výšky u nás vzniklo päť vegetačných stupňov a po zlož riek typické lužné lesy. Dubové lesy predstavujú prvý najnižší stupeň. Typické sú pre nižiny a pohoria do výšky asi 550 m nad morom. Typické pôdy pre tento stupeň úrodné hnedozeme. Kedysi tieto lesy rástli na väčšom území, ale človek začal odlesňovať priestor a tento priestor začal využívať na poľnohospodárske účely. Napríklad na našich nižinách, kde sú najúrodnejšie Čiernozeme.
Bukové lesy vyskytujú sa od výšky 550 m nad morom až do výšky približne 1100 m nad morom. Typické pôdy v tomto pásme sú kambizeme. Nájdeme tu okrem buku aj javor a jedľu. Vyskytuje sa tu množstvo druhov živočíchov ako srnky, diviaky alebo jastraby a iné živočíchy. Smrekové lesy rastú vo výškach 1100 m nad morom až 1600 m nad morom. Typická je chladná klíma a máloúrodné pôdy, ktoré sa volajú podzoly. Charakteristické sú ihličnany a nájdeme tu veverice, medvede alebo rysy. Niektoré živočíchy žijú aj v ihličnatých, aj lisnatých lesoch, napríklad líšky, jelene, vloky.
Smrkvé porasty tvoria už hornú hranicu lesa. Kosodreviny sú najviac zastúpené na našich najvyšších pohoriach, ako sú Tatry a Nízke Tatry. Sú vo výške od 1600 m nad morom. Do 1800 m nad morom. Podnebie je tu už chladné a typické sú neúrodné pôdy rankre. Alpínske lúky sa nachádzajú v najvyšších častiach Tatier nad 1800 m nad morom. Sú tu drsné podnevné podmienky, chladná klíma. Vyskytujú sa tu kamzíky a svište. Nad alpínskymi lúkami sa nachádza ešte jeden stupeň a to vysokohorské púšte, ktoré sú typické holými skalami bez rastlinstva s občasným porastom machov a lyšajníkov.
Závislé porasty od vody sa nazývajú lužné lesy. Sú to naše slovenské pralesy. Tiahnu popri našich najvýznamejších riekach ako Dunaj, Vách, Morava, Latorica a iné, kde je vysoká hladina podzemnej vody. Typické pôdy sú Fluvy Zeme. Zasahujú aj do vyšších nadmorských výšok. Typické stromy sú jelša, Vrba a Topoľ. Vo vyšších nadmorských výškách to môžu byť smreky. Nájdeme tu živočíchy močiarov a vôd ako žaby, bociany a divé kačice. V týchto vodách žije a chová sa veľa rýb. Pre spoločnosť aj krajinu je dôležitá ochrana rastlín a živočíchov.
Ochrana obzvlášť tých, ktorých je málo. Medzi najchránenejšie druhy patrí napríklad hlaváčik jarný alebo plesnivec alpínsky. Tak si to zhrne. V závislosti od nadmorskej výšky máme päť vegetačných stupňov. เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]
