Zhrnutie učiva
- Povrch Slovenska tvoria pohoria, nížiny a kotliny, ktoré patria do Panónskej panvy a Karpát.
- Na Slovensko z Panónskej panvy zasahujú tri nížiny: Podunajská, Záhorská a Východoslovenská.
- Podunajská nížina je najväčšia a najúrodnejšia, Záhorská je najmenšia s piesočnatými pôdami a dunami.
- Najnižšie položené miesto Slovenska je pri obci Klin nad Bodrogom vo Východoslovenskej nížine, 94 m nad morom.
- Západné Karpaty tvoria najväčšiu časť územia a delia sa na jadrové, sopečné pohoria, Slovenské rudohorie a kotliny.
- Jadro jadrových pohorí, napríklad Tatier a Fatier, tvorí žula a rula obalené vápencom.
- Východné Karpaty ležia na severovýchode Slovenska a delia sa na vonkajšie a vnútorné, so sopečnými Vihorlatskými vrchmi.
Kľúčové pojmy
- Panónska panva: Zníženina ohraničená Alpami, Dinármi a Karpatmi, ktorá zasahuje na juh Slovenska.
- jadrové pohoria: Pohoria s jadrom zo žuly a ruly obaleným vápencom, napríklad Tatry alebo Malá Fatra.
- sopečné pohoria: Pohoria sopečného pôvodu ako Poľana, Kremnické a Štiavnické vrchy so vzácnymi kovmi.
- Slovenské rudohorie: Pohorie zahŕňajúce aj vápencové oblasti Slovenský kras a Slovenský raj.
- Podunajská nížina: Najväčšia a najúrodnejšia nížina na Slovensku.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Pri pohľade na našu krajinu zvyšky si môžeme všimnúť, že je z veľkej časti tvorená pohoriami. Nájdeme tu však aj nižiny, kotliny. Tieto celky vytvárajú náš povrch. Všetky povrchové celky našej krajiny patria do panónskej panvy a Karpát, ktoré zasahujú na naše územie. Panónska panva je zníženina, ktorá je ohraničená pohoriami, ako sú Alpy, Dináre a Karpaty. Zasahuje na územie Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska. Na Slovensko zasahujú len jej tri časti.
Podunajská nižina, východoslovenská nižina a Záhorská nižina. Pri prvom pohľade na mapu Slovenska vidíme, že podunajská nižina je našou najväčšou nížinou a záhorská nižina zase našou najmenšou. Podunajská nížina je charakteristická svojou úrodnou pôdou a právom ju označujeme ako našu najúrodnejšiu nižinu. Záhorská nižina je charakteristická piesočnatými pôdami, na ktorých rastú borovicové porasty. Okrem iného sa tam nachádzajú aj pieskové duny podobné tým na púšti. Východoslovenská nižina je charakteristická svojím najnižšie položeným bodom na Slovensku, ktorý je na okraji obce Klin nad Bodrogom s výškou 94 m nad morom.
Na našom území máme aj dve časti pohoria Karpát. Západné Karpaty, ktoré zabierajú najväčšiu časť nášho územia a východné Karpaty. Západné Karpáty sa na Slovensku tiahnu v dvoch pásmach. Prvé pásmo je tvorené flyšom a tvoria ho hlavne hraničné pohoria. Druhé pásmo tvoria viaceré pohoria a kotliny. Podľa stavby a vzhľadu ich rozdeľujeme na jadrové pohoria, sopečné pohoria, slovenské rudohorie, karpatské kotliny a doliny. Jadrá jadrových pohorí tvorí žula a rula, ktoré sú obalené vápencom.
Patria sem sa Malé Karpaty, Strážovské vrchy, súľovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Chorské vrchy, Tríbeč, Nízke Tatry a Tatry. Sopečné pohoria západných Karpát sú Poľana, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a Slansské vrchy. Známe sú svojimi náleziskami vzácnych kovov. Súčasťou slovenského rudohoria sú aj vápencové pohoria ako Slovenský kras, slovenský raj a muranska planina. Činnosť človeka sa sústreďuje do kotlín a dolín. Najvýznamnejšie kotlinny sú juhoslovenská kotlina, hornonitrianska kotlina, Žilinská kotlina, Turčianska kotlina, Potatranska kotlina, Zvolenská kotlina, Hornádska kotlina, Košická kotlina a Horehronské Podolie.
Druhá časť Karpát. Východné Karpaty sa rozprestiera na severovýchode Slovenska. Rozdeľujú sa na vonkajšie východné Karpaty a vnútorné východné Karpaty. Vonkajšie východné Karpaty sa stavbou podobajú na flišové pásmo. Patria sem Bukovské vrchy. Vnútorné východné Karpaty sú tvorené sopečným pohorím Vyhorľadáské vrchy. Tak si to zhrňme. Na územie Slovenska zasahujú dve veľké celky. เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]
