Podnebie – Ázia

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Na podnebie Ázie vplýva geografická šírka, čiže množstvo slnečných lúčov dopadnutých na zemský povrch, vzdialenosť od oceánov, morské prúdy, nadmorská výška a prúdenie ovzdušia. Podľa geografickej šírky môžeme vidieť, že cez Áziu prechádzajú všetky podnebné pásma. Na severe je studené polárne podnebie. Zaberá severnú časť Ruska a ostrovy, ktoré sú v severnom ľadovom oceáne. Podnebie v tejto časti je veľmi drsné. Zimy sú dlhé a mrazivé a letá sú veľmi krátke a chladné. Zrážok je tu veľmi málo a sú v podobe snehu.

Toto podnebie nedovolilo husto osídiť do bydlia a žije tam len veľmi málo ľudí. Ako sa dostávame južnejšie, tak sa teploty dvíhajú a Ázia prechádza do mierneho pásma. V tomto pásme leží najväčšia časť Ázie a taktiež v ňom leží aj Slovensko, len na svetadieli s názvom Európa. Teda charakteristika podnebia je skoro rovnaká ako na Slovensku. Striedajú sa tu štyriročné obdobia. Najviac slnka dopadá v lete a najmenej v zime. Zrážok je najviac v lete. Južnejšie od mierneho pásma je Ázia v subtropickom podnebí, v ktorom sú typické horúce letá a mierne zimy.

Priemerné teploty ale neklesnú pod 0°C. Južnejšie podnebie prechádza do suchého a horúceho tropického podnebia. Typické s vysokými horúčavami a nedostatkom zrážok. Práve kvôli tomu, že tu málo prší, sa tu vytvorili púšte. Takisto je tu nedostatok rastlinstva, čo má za dôsledok, že teploty medzi nocou a dňom sú veľmi rozdielne. V noci môžu byť mínusové teploty a cez deň vysoko plusové. Táto oblasť je veľmi riedko osídlená. Južnejšie je vlhké horúce tropické podnebie. Dopadá sem dostatok slnečných lúčov, čo zvyšuje výpar a tvoria sa oblaky, z ktorých prší skoro každý deň.

Začínajú sa tu vytvárať pralesy s veľmi bujným rastlinstvom, ktoré poskytujú domov pre mnoho živočíchov. Južnejšie toto podnebie prechádza do vlhkého rovníkového podnebia s pralesmi. Vzdialenosť od oceánov tiež v značnej miere vplýva na podnebie. Oblastí, ktoré sú ďalej od oceánov, majú typické kontinentálne podnebie a tie oblasti, ktoré sú blízko pri oceáne, majú oceánske podnebie. Voda sa pomalšie ohreje ako pevnina, ale pomalšie vychladne. To spôsobuje, že oblasti, ktoré sú pri oceáne, majú mierne teplé letá, ale aj mierne chladné zimy a spadne tam viac rážok.

Ak je oblasť ďaleko od oceánu, tak tam je to práve naopak. Letá, sú veľmi horúce. A zimy zasa veľmi chladné a spadne tu menej zrážok. Morské prúdy tiež ovplyvňujú podnebie. Teplé morské prúdy, ako napríklad Kurosio, prinášajú teplo a chladné morské prúdy. Ako ojašio zase podnebie ochladia. So zväčšujúcou sa nadmorskou výškou klesá teplota podnebia. To znamená, že vysoko pooložené oblasti majú chladnejšie podnebie ako tie nízko pooložené. Význam pre podnebie má prúdenie vzduchu. Hlavne nad južnou a juhovýchodnou Áziou.

Vznikajú monzúny. Na to, aby ste pochopili monzúny, je dôležité vedieť niekoľko faktov. Prvý fakt, pevnina v lete je teplejšia ako oceán v lete. Druhý fakt, pevnina v zime je chladnejšia ako oceán v zime. Tretí fakt, teplý vzduch stúpa a studený vzduch klesá. A štvrtý fakt, so stúpajúcou nadvormskou výškou klesá teplota. Poďme sa pozrieť na monzúny. Rozlišujeme letný a zimný monzún. Letný monzún vzniká nad pevninou. Ako sme si spomínali vo faktoch, tak pevnina v lete je teplejšia a teplý vzduch začína stúpať vyššie.

A keďže je ho tam veľa, tak sa začína presúvať na miesto, kde je menej teplého vzduchu a to smerom nad oceán. Vzduch sa vo výške ochladzuje a začína klesať nad oceán. Tu sa začínajú vytvárať oblaky, ktoré sa pohybujú opäť na pevninu a prinášajú dažde. Zimný monzún sa vytvára nad oceánom. Keďže oceán v zime je teplejší ako pevnina. Tu teplý vzduch z oceánu opäť vstúpa do výšky a začína sa presúvať nad pevninu, ktorá je chladnejšia. Tu sa vzduch ochladí a klesne nad pevninu. Lenže nad pevninou sa netvoria zrážky a tento monzún je suchý.

Následne sa chladný vzduch presunie opäť nad oceán, kde sa ohreje a nastáva opäť kolobeh. Niekedy môže vzniknúť aj typajfún, čo je silný vietor, ktorý je sprevádzaný búrkami a má ničivé následky. Tak si to zhrňme. Po nebie Ázie ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceánov, morské prúdy, nadmorská výška a prúdenie ovzdušia. Geografická šírka. Ázia leží vo všetkých podnebných pásmach. Máme studené polárne pásmo, typické dlhými mrazivými zimami a krátkymi chladnými letami. Mierne pásmo zaberá najväčšiu časť Ázie.

Striedajú sa tu štyri ročné obdobia a najviac zrážok je v lete. Subtropické pásmo, typické horúcimi letami a miernymi zimami, suché a horúce tropické podnebie, málo zrážok, vznik púšti a vysokej teploty, vlhké a horúce tropické podnebie. Prší tu skoro každý deň a vznikajú tu prelesy. A posledné je rovníkové pásmo. Vzdialenosť od mora. Oceánske podnebie má mierne zimy a mierne letá. Kontinentálne podnebie má horúce letá a chladné zimy. Morské prúdy. Kurosio je teplý prúd, ktorý ohrieva podnebie a Ojašio je studený prúd, ktorý podnebie ochladzuje.

Vzdušné prúdy. Typické sú monzúny. Máme letný monzún, ktorý prináša zrážky a zimný monzún, ktorý je suchý. Takisto tu vznikajú taifúny, čo sú silné vetry, ktoré sú nebezpečné pre ľudí.