Juhozápadná Ázia

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Juhozápadná Ázia spája tri svetadiely. Áziu, Európu a Afriku. Veľká časť býva označovaná ako blízky východ. Tento región tvorí 18 štátov. Najväčšie sú Turecko, Irán, Saudská Arábia a Irak. Menšie, ale významné štáty sú napríklad Izrael, Spojené Arabské emiráty, Bahrajin či Kuwait. Patrí sem aj ostrovný štát Cyprus, ktorý je politicky bližšie k Európe, je aj členom Európskej únie a patria sem aj štáty za Kaukazska ako Gruzínsko, Arménsko či Azerbajdžan. Veľká časť tohto regiónu leží na arabskom polostrove.

Ktorý je najväčší na zemi. Ďalším významným polostrovom je Malá Ázia. Túto oblasť obmýva Červené more, arabské more, perský záliv a patria do Indického oceána. Ďalej tu máme Stredozemné more, Čierne more a jazero, Kaspické more, ktoré oddeľuje juhozápadnú Áziu od strednej. Významné prielivy sú Bab Elmandep a Bospor a Dardaneli. Severnú časť tejto oblasti tvoria hlavne pohoria, ktoré ako môžete vidieť na mape, sa tiahnu od Turecka až po Irán. Významné pohoria tejto oblasti sú Kaukaz, ktorý je pre niektorých ľudí považovaný za hranicu s Európou.

Ďalšie pohoria sú Elbors, Zagros či iránska vysočina. Na tejto mape môžete vidieť, že je tu vysoké riziko zemetrasení. Dôkazom toho je aj silné zemetrasenie, ktoré bolo 6. februára v roku 2023. Bolo zničených asi 5700 budov a zabitých bolo tisícky ľudí. Keď sa pozriete na túto mapu zemetrasení, tak si môžete všimnúť, že bolo na mieste, ktoré je na našej mape vyznačené ako miesto s veľmi vysokým rizikom zemetrasenia. Na arabskom polostrove sú veľké púšte nafú a rúb Alchály. Najvýznamnejšími riekami tejto oblasti sú Eufrat a Tigris, ktoré tečú cez veľmi významnú mezopotámskú nížinu.

Napriek tomu, že táto nížina je považovaná za najúhrodnejšiu v tejto oblasti, ale tisícročným pôsobením na tejto nižine, zavlažovaním a obrábaním, tak stráca úrodnosť. Na tejto mape môžete vidieť priemerné množstvo zrážok. Jasne tu vidno, že množstvo zrážok na arabskom polostrove je veľmi malé. Naopak, čím ideme viac na sever a do pohorí, tam sa zrážky zvyšujú. To je aj dôvod, prečo tu pramenia viaceré rieky. Táto oblasť má historický charakter. Vzniklo tu najstaršie poľnohospodárstvo, prvé mestá a štáty.

Striedali sa tu národy, ríše a kultúry. Nehovoríme o celej juhozápadnej Ázii, ale iba o jej časti. Hlavne o mezopotámskej nižine a východnom pobreží Stredozemného mora. Táto oblasť bola označovaná ako úrodný polmesiac. Vznikli tu aj tri svetové náboženstvá. Najskôr to bol judaizmus, čo je najstaršie náboženstvo, potom kresťanstvo a neskôr islam. Na tejto mape môžete vidieť osídlenie tejto oblasti. Z prvého pohľadu je jasné, že osídlenie je veľmi nerovnomerné. Najviac osídlené sú pobrežia, nižiny a brehy riek.

Najmenej osídlené sú púšte či horské oblasti. Najľudnatejším štátom je Turecko, po ňom Irán, ktorý má skoro o polovicu menej obyvateľov ako Turecko. Obyvateľstvo rýchlo rastie aj v Saudskej Arábii a v štátoch pri perskom zálive. Dôvodom je vyššia životná úroveň týchto štátov a tiež lákajú prisťahovalcov z iných zemí. Najväčšími mestami tejto oblasti sú Istanbul v Turecku, ale hlavné mesto je Ankara. Tehrán je hlavné mesto Iránu, Bagdad, hlavné mesto Iraku či Riád, hlavné mesto Saudskej Arábie.

Tu môžete vidieť, že najväčšie mestá sú hlavné mestá. V Izraeli je situácia trochu zložitejšia. Izrael považuje za svoje hlavné mesto Jeruzalem, ale OSN, čiže organizácia Spojených národov, ho neuznáva a ani niektoré štáty. Preto majú svoje veľvyslanectvá v Tel Avive. Skúste na internete zistiť prečo a svoje zistenie mi napíšte. Pre moslimov má obrovský význam aj mesto Mekka. Obyvateľstvo tvoria Arabi, ktorí sú hlavne na arabskom polostrove. Peržania v Iráne, Turci v Turecku a na severe Cyprusu.

Palestínčania, čo sú arabskí obyvatelia Izraela, Izraelčania a veľký národ tvoria ich Kurdi. Oni nemajú vlastný štát a žijú hlavne v Turecku, Iráne a v Iraku. Na tejto mape môžete vidieť, aké náboženstvo je rozšírené v rôznych častiach tejto oblasti. Ako vidíte, tak najrozšírenejším náboženstvom je islam. To je tá zelená farba a jej odtiene. V Zakavukazských štátoch, v Gruzínsku a Arménsku dominuje pravoslávne kresťanstvo a v Izraeli zasa judaizmus. Mnoho národov a náboženstiev v tejto oblasti zapríčinilo množstvo sporov a vojen, ktoré sa preniesli aj do súčasnosti.

Ohniská napätia môžete vidieť aj na tejto mape. Napríklad Izrael s Palestínou. Časté vojny sú aj v oblasti Kaukazu a tiež vojny sa vedú aj v Iráne. Nepriateľstvo medzi Turkami a Grékmi na ostrove Cipyus vyústilo v rozdelenie ostrova na dva štáty. Nad Cyprus a severný Cyprus. Po objavení ropy v tejto oblasti sa hospodársky význam značne zvýšil. Oblasť disponuje skoro polovicou svetových zásob ropy. Ropa sa ťaží v okolí perského zálivu, ale aj v Azerbajdžane. Peniaze z ropy štáty využívajú rôzne, napríklad na budovanie či platia rôzne výhody pre obyvateľstvo.

Izrael má moderný priemysel aj poľnohospodárstvo. Význam má brúsenie diamantov, výroba čipov či turizmus. Tu môžete vidieť, čo sú hlavnými komoditami, čo Izrael vyváža a sú to hlavne diamanty, integrované obvody či lekárske nástroje. Okupovaná Palestína je hospodársky na tom oveľa horšie ako Izrael. Významné je ručné tkanie perských kobercov. Turecko má tiež moderné svoje hospodárstvo. Napriek tomu sú tu značné rozdiely v oblastiach. Niektoré oblasti sú bohaté a iné zasa chudobné. Oblasť Zakaukazka a štáty na juhu arabského polostrova sú chudobné.

Turistický význam v tejto oblasti majú kultúrne pamiatky, hlavne posvätné miesta. Do Mäk prichádza ročne milión moslimských pútnikov, ale samozrejme svoj veľký význam majú aj letoviská v Turecku, na Cypre či luxusné strediská v štátoch pri perskom zálive, ako napríklad Dubaj či Abu Dhabi a iné. Tak si to zhrňme. Poloha. Väčšia časť je označovaná ako blízky východ. Najznámejšie štáty sú Turecko s hlavným mestom Ankara, Irán s hlavným mestom Teherán, Saudská Arábia s hlavným mestom Riad, Irak s hlavným mestom Bagdad, Izrael s hlavným mestom เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]