O videu
Vedeli ste, že jedna z najvýznamnejších riek Austrálie dokázala byť takmer rok úplne bez vody?
V tomto videu sa pozrieme na vodstvo Austrálie – najsuchšieho obývaného kontinentu na svete. Vysvetlíme si, čo sú to creeky, prečo je Eyrovo jazero také dôležité, ako funguje rieka Murray a jej prítok Darling, a čo sú to artézske pramene a artézske panvy.
V tomto videu sa dozvieš
- Prečo má Austrália tak málo stálych riek
- Ako fungujú občasné toky (creeky)
- Prečo sa rieka Murray správa „opačne“ ako naše rieky
- Čo sú artézske panvy a ako vzniká podzemná voda pod tlakom
- Ako čítať klimatické diagramy a čo nám prezradia o zrážkach
Video je súčasťou vzdelávacieho kanála Chebig, ktorý pomáha žiakom základných škôl zrozumiteľne pochopiť učivo biológie, geografie a chémie.
Odoberaj kanál Chebig, nech ti neunikne žiadne nové video.
Zhrnutie učiva
- Austrália je najsuchší obývaný kontinent na svete a má najslabšie rozvinutú riečnu sieť.
- V Darwine napadne priemerne okolo 1500 mm zrážok ročne, no vo vnútrozemí pri Eyrovom jazere menej ako 200 mm.
- Zrážky nie sú počas roka rozložené rovnomerne, pretože Austrália leží na južnej pologuli, kde sú ročné obdobia opačné ako u nás.
- Vo vnútrozemí tečú takzvané kríky, občasné vodné toky, ktoré sa naplnia vodou len po silnom daždi.
- Jedinou riekou, ktorá tečie po celý rok, je Murray so svojím prítokom Darling, spolu dlhé asi 3500 km.
- Smerom k ústiu sa množstvo vody v rieke Murray zmenšuje, pretože sa vyparuje a odoberá na zavlažovanie.
- Tam, kde chýbajú rieky aj dážď, čerpajú ľudia vodu z artéskych panví pomocou artéskych prameňov.
Kľúčové pojmy
- Kríky: Občasné vodné toky vo vnútrozemí Austrálie, ktoré sa naplnia iba po silnom daždi.
- Rieka Murray: Jediná veľká rieka v Austrálii, ktorá tečie po celý rok, so svojím prítokom Darling.
- Eyrovo jazero: Najvýznamnejšie jazero, do ktorého steká voda z vnútrozemských tokov Austrálie.
- Artézska panva: Miesto, kde sa hromadí podzemná voda a vytvára artézske pramene.
- Artézsky prameň: Voda, ktorá sama vyviera na povrch po prerušení nepriepustnej vrstvy hornín, napríklad studňou.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Predstav si krajinu veľkú. Skoro ako celá Európa, no s riekami, ktoré väčšinu roka vôbec netečú. To je Austrália, najsuchší obývaný kontinent na svete. Austrália má zo všetkých obývaných kontinentov najmenej zrážok a práve preto má aj najslabšie rozvinutú riečnu sieť na svete. Pozri sa na tento graf priemerných ročných zrážok vo vybraných austrálskych mestách. Na severe v Darwine napadne priemerne okolo 1500 mm zrážok za rok. V Sydney je to zhruba 1200 mm a v Perte asi 1000 mm. No čím viac sa presúvame do vnútrozemia, tým je sucho výraznejšie.
Velice Springs napadne len okolo 300 mm pri Airovom jazere dokonca menej ako 200 mm ročne. Pre porovnanie na Slovensku napadne v priemere okolo 800 mm zrážok za rok. Čo považujeme za bežné normálne množstvo. Vidíš teda, že veľká časť vnútrozemia Austrálie dostáva len zlomok toho, čo je pre nás obvyklé. K tomu si všimni aj to, že zrážky nie sú v Austrálii rozložené rovnomerne počas roka. Pozri sa aj na to, kedy počas roka najviac prší. V Darwine napadne najviac vody od decembra do marca, čo je u nás zima.
Naopak, v Perte prší najviac od mája do augusta, čo je u nás leto. Je to tým, že Austrália leží na južnej pologuli, kde sú ročné obdobia opačne ako u nás. Práve táto kombinácia, málo zrážok a ich nerovnomerné rozloženie počas roka spôsobuje, že vo vnútrozemí Austrálie nenájdeme takmer žiadne stále rieky. Namiesto nich tam tečú takzvané kríky. Sú to občasné vodné toky, ktoré sa napĺnia vodou iba vtedy, keď príde silnejší dážď a po zvyšok času bývajú úplne suché. Voda z týchto tokov väčšinou nikam neoteká do mora, ale končí v menších jazerách.
Najvýznamnejšie z nich je Eirovo jazero. Jedinou naozaj veľkou riekou, ktorá tečie po celý rok, je Mari so svojím prítokom Darling. Mari pramení v austrálskych Alpách a Darling vo Veľkých Predeľových vrchoch. Spolu majú dĺžku až 3500 km. Zapamätaj si ale jednu zvláštnosť. Prítoky do tejto rieky pritekajú iba v horných častiach toku, teda v horách. Smerom k úsťu sa množstvo vody v rieke nezväčšuje, ako to poznáme z našich riek, ale naopak zmenšuje. Je to preto, že v suchých vnútrozemských oblastiach sa veľa vody vyparí a časť sa odoberá na zavlažovanie polí.
Niekedy je sucho také silné, že rieka vyschne úplne. Napríklad v roku 1902 bola rieka Darling. Takmer celý rok bez vody. Tam, kde nie sú ani stále rieky, ani dostatok dažďa, sú ľudia odkázaní na vodu spod zeme. Voda, ktorá sa v horách na východe Austrálie dostane pod povrch, steká po nepriepustnej vrstve hornín smerom do vnútrozemia a hromadí sa v nižšie položených miestach. Tieto miesta sa nazývajú artéske panvy a voda v nich vytvára takzvané artéske pramene. Keď človek túto nepriepustnú vrstvu preruší, napríklad vykopaním studne, voda z veľkého tlaku sama vyviera na povrch, niekedy až z hĺbky niekoľkých stoviek metrov.
Vidíš teda, že celé vodstvo Austrálie od chýbajúcich riek cez občasné kríky až po vodu čerpanú spod Zeme má jednu spoločnú príčinu. Extrémny nedostatok zrážok na väčšine kontinentu. Tak si to zhrňme. Austrália je najsuchší obývaný kontinent na svete a má slabo rozvinutú riečnu sieť, pretože jej chýbajú zrážky. เฮ [hudba] [hudba] [hudba] เฮ [hudba] [hudba] [hudba]
