O videu
Krasové procesy | Biológia pre ZŠ
V tomto videu sa naučíš všetko o krasových procesoch – čo je kras, ako vzniká a aké útvary v ňom nájdeme.
Zhrnutie učiva
- Krasové procesy prebiehajú v oblastiach s vápencovými horninami, ktoré rozpúšťa voda s oxidom uhličitým.
- Krajina vzniknutá krasovými procesmi sa nazýva kras a skúma ju vedný odbor speleológia.
- Na povrchu krasovej krajiny nachádzame škrapy, krasové jamy, ponory a vyvieračky.
- Podzemná voda vytvára komíny, ktoré sa rozširovaním menia na priepasti a jaskyne.
- Kvapľová výzdoba jaskýň vzniká z jaskynného sintra, ktorý sa vyzráža z vody nasýtenej rozpusteným vápencom.
- Zo stropu jaskyne rastú stalaktity, zo dna stalagmity a ich spojením vzniká stalagnát.
- Jaskyne obývajú živočíchy prispôsobené tme, napríklad netopiere, hmyz, obojživelníky a slepé bezfarebné ryby.
Kľúčové pojmy
- Kras: Krajina, ktorá vzniká rozpúšťaním vápencových hornín vodou.
- Speleológia: Vedný odbor, ktorý skúma kras a jaskyne.
- Vyvieračka: Miesto, kde sa podzemný vodný tok znova vynorí na povrch.
- Stalaktit: Kvapľová výzdoba, ktorá rastie zo stropu jaskyne nadol.
- Stalagmit: Kvapľová výzdoba, ktorá rastie zo dna jaskyne nahor.
- Sinter: Látka, z ktorej je tvorená kvapľová výzdoba jaskýň, vzniká vyzrážaním rozpusteného vápenca.
Precvič si učivo
5 otázok k téme. Po vybratí odpovedí klikni na Vyhodnotiť.
Automatický prepis videa
Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.
Vedel si, že pod našimi nohami sa skrýva tajomný svet podzemných chodieb, priepastí a krištáľových výzdob? Dnes sa pozrieme na to, ako voda pomaly, ale isto prerába vápencové horniny zvnútra a čo všetko pritom vzniká. Krasové procesy prebiehajú v oblastiach s vápencovými horninami. Dažďová voda absorbuje oxid uhličitý a mení sa na slabú kyselinu uhličitú, ktorá preniká puklinami do horniny a vápenec rozpúšťa. Krajina, ktorá takto vzniká, sa nazýva kras a vedný odbor, ktorý ju skúma, je speleológia.
Na povrchu krasovej krajiny rozoznávame štyri typické útvary. Škrapy sú dlhé ryhy a žliabky vyryté do skaly, u nás hlboké niekoľko centimetrov, v trópoch až niekoľko metrov. Krasové jamy, čiže závrty, sú lievikovité priehlbiny vzniknuté prepadnutím do podzemnej dutiny. Niektoré sú vyplnené vodou. Ponorné miesto, kde vodný tok zmizne pod zem, a vyvieračka, miesto, kde sa znova voda vynorí na povrch. V suchých oblastiach je dôležitým zdrojom pitnej vody. Podzemná voda najprv vytvára zvislé diery, komíny.
Ich postupným rozširovaním a prepadávaním vznikajú priepasti a nakoniec aj rozsiahle jaskyne. Najhlbšia priepasť na Slovensku je Starý hrad v Nízkych Tatrách s hĺbkou 495 m. Jaskyne vznikajú rozpúšťaním vápenca vodou a zrútením stropov podzemných dutín. Väčšina jaskýň má otvory, cez ktoré prúdi vzduch. Ľadové jaskyne majú len jeden vchod alebo sú uzavreté. Hromadí sa v nich studený vzduch, voda v nich zamŕza a vzniká ľadová výzdoba. Na Slovensku sa vyskytuje 66 jaskýň. Najznámejšie sú Dobšinská a Demänovská ľadová jaskyňa.
Kvapľové jaskyne majú výzdobu z jaskynného sintra. Vzniká tak, že voda nasýtená rozpusteným vápencom prekvapká do jaskyne, stráca oxid uhličitý a vápenec sa vyzráža. Kvapka po kvapke, po tisícročia. Zo stropu rastú nadol stalaktity, zo dna sa dvíhajú stalagmity a ich spojením vzniká stalagnát. Veľmi tenké stalaktity sa volajú brčká. Sinter tvorí aj záclony, závesy, misy či jaskynné perly a môže byť sfarbený od červenej až po čiernu podľa obsahu železa alebo mangánu. Kvapľovú výzdobu nájdeš napríklad v Jasovskej jaskyni, Domici alebo v Demänovskej jaskyni Slobody.
Veľké jaskynné priestory sa nazývajú dómy. Najväčší je Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni s dĺžkou 192 m a plochou takmer 9000 štvorcových metrov. Najdlhšie systémy sú Demänovské jaskyne s vyše 35 km chodieb. Jaskyne obývajú živočíchy prispôsobené tme, prechodne netopiere a plazy, natrvalo hmyz, obojživelníky a slepé bezfarebné ryby. V praveku tu žili jaskynné medvede. A ľudia tu zanechali kresby, nástroje, nádoby, zvyšky ulovených zvierat aj ľudské pozostatky. Niektoré jaskyne, ako Gombasecká a Bystrianska, sa dnes využívajú na liečenie chorôb dýchacej sústavy.
Tak si to zhrňme. Krasové procesy prebiehajú vo vápencových oblastiach. Zrážková voda sa spojí s oxidom uhličitým a vznikne kyselina uhličitá, ktorá postupne rozpúšťa vápenec. Takto vzniknutá krajina sa nazýva kras a vedný odbor, ktorý ju skúma, je speleológia. Na povrchu krasovej krajiny rozoznávame niekoľko typických útvarov. Škrapy sú ryhy vyryté do skaly. >> [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba] [hudba]
