Hady: základná charakteristika a druhy

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Toto video vzniklo na žiadosť jedného z vás ak máte návrh na zaujímavé videá z biológie alebo geografie. Napíšte ich Do komentáru za nápad Ďakujeme. V tomto videu sa pozrieme na predátory s vysokým stupňom vývoja. Hady dozviete sa niečo o spôsobe lovu zmysloch ale pozrieme sa aj na niektoré zaujímavé druhy hady. Patria ku plazom ktoré sa objavili na zemi asi pred 340. miliónmi rokov vyvinuli sa z obojživelníkov. Od nich sa odlišovali hlavne suchou a tvrdou pokožkou. A tiež tým že kládli vajcia s.

Kožovitými vyššiu šancu prežitia nových jedincov. Vďaka takémuto vývoju sa mohli presídliť na pevninu preto ich nájdeme skoro na každom kontinente hady. Sa vyvinuli na dokonalých zabijakov napriek tomu že nemajú nohy očné viečka a ani uši. Vedia prežiť vďaka dokonalým zmyslom a spôsobom lovu živia sa hlavne živočíšnou potravou od mravcov až po antilopy had korisť úmrtí zovretím. Alebo jedom nedokážu potravu prežúvať ale namiesto toho sa im vyvinuli jemné kosti na lepke vďaka ktorým vedia naširoko otvoriť ústa a korisť prehltnúť v celku tvar tela sa vyvinul podľa toho v akom prostredí hady žijú.

Šplhavník [Hudba] tomu že hady nemajú viečka oko majú chránené priehľadnou šupin ktorá sa volá brilla ktorá sa spolu s kožou zvlieka. Orgány sú prispôsobené ich pritiahnuté párové orgány ako napríklad pľúca. Sú rozložené striedavo kostra hadov je veľmi pohyblivá. Vďačiť môžu stavcom ktorých je viac ako 400. a dodávajú kostre pohyblivosť ku niektorým stavcom. Sa pripájajú rebrá a v chvostovej časti sa už rebrá nepripájajte. Le had vystrkuje rozkl jazyk na ktorý sa naväzujú molekuly pachov z prostredia potom ako jazyk zatiahne zastrčí ho do dierok na hornej strane podnebia práve tam sa nachádza jacobsonov orgán a ten vie vyhodnotiť či v lokalite bola alebo je nejaká korisť.

Niektoré hady ako štrkáče veľhady a pytóny. Majú vyvinuté termoreceptory vďaka ktorým vedia rozlíšiť aj minimálne zmeny teploty. Skrytá korisť vyžarujúca teplotu je teda ľahkou korisťou pre tieto hady. Napriek tomu že hady nemajú nohy. Vedia sa pomerne Svižne hýbať na pohybe sa zúčastňujú rebrá a svaly pohybovať sa môžu priamočiaro. Bočnej hady rozdeľujeme na veľhady pytóny užovky. Koralovce a vretenice veľhady a pytóny. Sú charakteristické svojou veľkosťou a mohutnosťou. Nemajú jedové zuby a korys úmrtia zovretím rozšírené vo voľnej prírode sú hlavne v Afrike Ázii Austrálii.

A Amerike tieto hady patria ku primitívnym hadom niektoré majú už vyvinuté termoreceptory na hlave pri love využívajú zovretie. Okolo koristi vytvoria jednu alebo viac slučiek a každým výdychom tieto slučky sťahujú korisť umiera hlavne na to že nevie dýchať alebo že srdce nevie prečerpávať krv potom si nájde had hlavu koristi a začína ju požierať veľhad kráľovský. Prirodzene sa vyskytuje v Južnej Amerike. Veľkosťou môže dosahovať až 4 m typickým znakom sú sedlové znaky na chrbte.

Tento druh je veľmi prispôsobivý dokáže prežiť v pralesoch ale aj na suchých savanách výborne šplhá pláva a dobre sa mu darí aj na zemi loví cicavce. A vtáky pri love sa ani nepohne ale vyčkáva na príležitosť a Akonáhle je koris na blízku zaútočí. Obviní ju telom a uškrtí ďalší obrovský had dorastajúci do dĺžky až 10 m s hmotnosťou až 250 kg je anakonda tmavá ktorá sa vyskytuje hlavne v brazílskom pralese obľubuje hlavne život vo vode a Presne na toto prostredie sa im prispôsobilo.

Aj telo hlavne oči a nozdry. Ktoré sú takmer na vrchu hlavy lovia hlavne po tme a k ťou sú veľké cicavce ako jeleňovité zver alebo dokonca aj kajmany obrovským hadom je aj piton mriežkovaný. Dokáže narásť Na dĺžku 10 m s váhou 200 kg typickým prostredím je juhovýchodná Ázia je dobrým plavcom ale uprednostňuje. Život na súši a málokedy sa vzdiali od svojho hniezda živí sa veľkými cicavcami ale stalo sa že zožral aj človeka užovky. Do tejto skupiny patria asi 2/3 všetkých hadov na svete vyskytujú sa vo všetkých biotopoch a kontinentoch.

Okrem Antarktídy užovky sú dokonalejšie vyvinuté hady majú pružnú lepku a dokážu si oddeliť čeľusť od sánky a tak prehltnúť. Potravu spodná časť čelust nie je spojená ale tvorená dvoma časťami čo dáva možnosť otvoriť ústa ešte viac niektoré jedince lovia škrtením iné zasa jedom len málo užoviek má jedové zuby ktoré sú v zadnej časti úst veľa druhov nie je pre človeka. Nebezpečných Ale sú aj druhy ktoré dokážu zabiť človeka jedom bojga Stromová Je jedovatý had ktorý dokáže usmrtiť ľudí vyskytuje sa v Afrike a je to najjedovatejší.

Africký had živí sa chameleóni a vtákmi jedové zuby sú v zadnej časti úst teda je dôjde do koristi až pri prehĺtaní. Ak sú ohrozené inými dravcami tak nafukujú krk aby vyzerali väčšie v Južnej Ázii žije aj lietajúci had ktorý sa volá bojga zlata dokáže plachtiť medzi stromami tým že si natiahne rebra ak je ohrozená tak skáče na iné miesto. Alebo sa bráni útokom loví drobné cicavce vtáky jaštery a žaby keď chytí korisť drží ju dovtedy dokým nezačne účinkovať jed a potom ju prehĺta najrozšírenejším.

Hadom užoviek je hadiarka trojfarebná tento had loví uškrtenie. A nemá jedové zuby vyskytuje sa hlavne na juhu Spojených štátov Amerických a ak sa chcú brániť tak hryzú a vypúšťajú silný zápach na Slovensku nájdeme užovku obojkov stromovú ale aj frkan koralov covit patrí sem asi každý desiaty had sveta. Všetky hady z tejto čeľade sú jedovaté A mnohé z nich smrteľne patria sem kobry koralovce mamby krovinár a. Mormyx oblasti niektoré druhy Sú aktívne v noci a iné zasa cez deň ich telo je štíhle s lesklými a hladkými šupinami kor z lovia usmrtením jedom jed môže byť rôzne silne jedovatý a Pôsobí na rôzne telesné systémy väčšina týchto hadov má jed.

Ktorý paralyzuje svalstvo všetky orgány sú tvorené hladkou svalovinou ktorú tiež paralyzuje jed hlavne pľúca čím znemožní dýchanie organizmu koralovec. Pri najmenšom vyprovokovanie je aktívny hlavne v noci koniec chvosta je veľmi úzky a svetlý tým že trasie týmto chvostom naláka korisť ktorú potom usmrtí jed veľmi rýchlo pôsobí a tak do pár sekúnd je drobný cicavec mŕtvy najjedovatejší hadom sveta je mamba čierna. Za 45 minút dokáže priviesť telo dospelého človeka k úplnému kolapsu.

Napriek tomu že môže dosahovať dĺžku až 3 m dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť z lisť prirodzene. Sa vyskytuje v južnej časti Afriky Kobra okuliarnatá. Je jedným z najznámejších hadov v Indii často sa stáva že tomuto hadovi podľahne človek Tieto hady sa radi vyskytujú pri ryžových poliach a na okrajoch ciest veľakrát sa dostávajú aj k príbytkom. Kde môžu útočiť väčšina kobier má na sebe biele kruhy ktoré pripomínajú okuliare ak je ohrozená. Tak rozťahuje kapucňu a prednú časť tela vyvýši dokáže dobre plávať aj liezť po stromoch živia sa cicavcami vtákmi ale aj jaštericami kobra a spis sa prevažne vyskytuje v púšťach trávnatých oblastiach ale aj v zastavaných oblastiach je aktívna hlavne v noci.

Pri nebezpečenstve tak ako väčšina týchto hadov sa zdvihne a rozprestrie kapucňu je veľmi smrteľne jedovatá ak sa človeku nepodá protijed tak človek zomiera kobra kráľovská. Je najväčším jedovatým hadom na svete Vďaka svojej dĺžke ktorá dosahuje až 5 m vie loviť aj iných hadov keď je v ohrození. Zdvihne svoje telo až do výšky 1,5 m roztiahne kapucňu. A smeruje ku agresorovi mnoho kobier. Majú unikátny spôsob obrany pri ohrození. Sa zdvihnú do výšky a striekajú jed do vzdialenosti až do 2 m majú veľmi dobrú mušku a mieria stále na oči jed veľakrát spôsobí trvalú slepotu koristi vretenice.

Sú dokonalejšie vyvinuté hady všetky hady z čeľade vretenic. Vitézov zuby niektoré druhy majú aj termoreceptory vďaka. Nim dokážu lokalizovať korisť a odhadnúť vzdialenosť a smer koristi sú dobre prispôsobené. Na chladné prostredie majú krátke a robustné telo a trojuholníkovitý. Hlavu s dlhými jedových ané o podnebie do tejto čeľade patria aj štrkáče tieto hady sú veľmi pomalé. Preto lovia číhal na korisť pri útoku sa zahryznú do koristi a vypustia jed ktorý spôsobí vnútorné krvácanie.

Jed na rozdiel od jedu kobry účinkuje pomaly vretenica rožkatá je najjedovatejší. Európsky had vyskytuje sa v juhovýchodnej Európe a objavili sa prípady že ho našli už aj v Maďarsku obľubuje teplejšie oblasti a vplyvom klimatických zmien sa môže stať že sa bude viac presúvať na sever a teda aj na Slovensko. Jej jed vie zabiť aj človeka živí sa drobnými cicavcami a vtákmi na. Hlave má malý roštek ktorého funkcia žiaľ nie je známa reční. Severná sa vyskytuje aj na Slovensku. Je to náš jediný jedovatý had a zároveň Jediný ktorý sa vyskytuje v Strednej a severozápadnej.

Európe pre zdravého dospelého človeka nie je veľmi nebezpečná Ale pri uhryznutí. Treba pristupovať s rešpektom a vyhľadať lekársku pomoc znám hadom z tejto čeľade je aj štrkáč texaský. Ktorý má najvyšší podiel na ľudských úmrtiach. Je veľmi dobrým lovcom a loví malé cicavce vtáky jaštery. Ale pri nebezpečenstve vie usmrtiť aj väčšieho cicavca najznámejším. Znakom je rohovinové časť na konci tela nazývaná štrk ADLO pri nebezpečenstve. Ahojte.