O videu
Ryba pláva, žaba skáče a vták lieta. Za každým pohybom stojí to, čo je ukryté pod kožou. Video ti ukáže, ako zvieratá využívajú svoje telo, aby sa dostali tam, kam potrebujú.
Načo ti to je
Keď sleduješ psa, ako beží za loptou, alebo vtáka, ako vzlieta z konára, vidíš v praxi to, čo sa v teórii učíš. Pochopíš, prečo pri športe treba rozcvičku a prečo sa môžeš zraniť. A pri návšteve múzea alebo zoo ti kostry zvierat povedia viac než predtým.
Kľúčové pojmy
- Oporná sústava: Sústava tvorená kostrou, ktorá určuje tvar tela a poskytuje mu oporu.
- Nepárnokopytníky: Cicavce s nohami zakončenými jedným prstom, kopytom, napríklad kôň.
- Párnokopytníky: Cicavce s nohami zakončenými dvoma prstami, raticami.
- Kostrové svaly: Priečne pruhované svaly, ktoré sa dajú ovládať vôľou.
- Hladké svaly: Svaly v orgánoch, ktoré sa nedajú ovládať vôľou.
Kvíz na prácu s textom
Vlnitý pohyb ryby, skok žaby alebo rýchly beh jaguára. Zdvihnutie hlavy u psíka, ale aj let vtáka. Za všetky tieto pohyby živočíchy vďačia dvom sústavám – .
Na pohybe živočícha sa podieľa oporná sústava, ktorú tvorí kostra z kostí, a pohybová sústava tvorená . Kostra určuje, aký má telo tvar, a poskytuje mu oporu. Svaly zas dávajú kostiam pohyb, a vďaka takejto súhre sa živočích dokáže pohybovať.
Oporná sústava stavovcov je tvorená vnútornou kostrou. Základom tejto kostry je a stavce. Na prvé stavce sa upína a na iné zas rebrá a kostra končatín.
Podľa toho, v akom prostredí živočích žije, sa jeho telo prispôsobilo svojím tvarom. Ryby – ich kostra je prispôsobená na pohyb vo . Plávať im umožňujú párne a nepárne plutvy. Medzi párne plutvy patria prsné a brušné plutvy. Chrbtová, análna a chvostová plutva sa radia medzi nepárne plutvy.
Obojživelníky – predstavujú prechod medzi súšou a vodou. U týchto živočíchov sa prvýkrát objavujú , ktoré neskôr vytvoria hrudný kôš. Obojživelníky sa prispôsobili končatinami na skákanie. Medzi prstami majú , ktoré im umožňujú lepšie plávať.
Plazy – sú prvou triedou živočíchov, ktorá už má vyvinutý hrudný kôš. Pohybujú sa končatinami, napríklad , alebo plazením, ako . Tvar kostry je predĺžený a pohybu výrazne pomáha chvost.
Vtáky – telo vtákov je prispôsobené na pohyb vo vzduchu, niektoré sú však prispôsobené aj na pohyb vo vode alebo po súši. Pohyb vo vzduchu im zabezpečujú ľahké kosti, ktoré sú vyplnené . Predné končatiny sa im premenili na krídla. Pohyb krídlami je umožnený svalmi, ktoré sa upínajú na s hrebeňom.
Cicavce – sa prispôsobili na pohyb vo vzduchu, na súši a vo vode. Ich kostra sa delí na kostru lebky, kostru hrudníka a kostru končatín. Pri niektorých cicavcoch je rozdielny počet prstov na končatinách. Tento rozdiel závisí od toho, po akom teréne sa živočích pohybuje. Nepárnokopytníky majú nohy zakončené jedným prstom, zakončeným kopytom, a sú prispôsobené na tvrdé povrchy (napríklad somár, ).
Kvíz o stavovcoch
1. Ktoré sústavy zabezpečujú pohyb živočíchov?
2. Ktorý typ svalov ovláda vôľu?
3. Ktoré svaly pracujú nepretržite bez vôľového riadenia?
4. Ktoré stavce sa upínajú na lebku?
5. Aké plutvy majú ryby na plávanie?
6. Čo pomáha vtákom pri vzlete z vody?
7. Čo umožňuje obojživelníkom lepšie plávať?
8. Ako sa nazýva vrstva kože, z ktorej vyrastajú šupiny alebo perie?
9. Čo chráni cicavce pred stratou tepla vo vode?
10. Ktoré cicavce majú nohy zakončené jedným prstom zakončeným kopytom?
