Historické územia a tradície

Text vznikol automaticky z titulkov videa na YouTube, môže obsahovať chyby.

Naše Slovensko je síce malou krajinou, ale má bohatú minulosť, plnú významných panovníkov a udalostí. Často sa stretneme s pojmom územie Slovenska. Toto spojenie sa používa vtedy, keď naše územie bolo súčasťou nejakého väčšieho štátu z minulosti. Keďže vtedy Slovensko ešte neexistovalo, nepoužívame názov Slovensko alebo Slovenská republika. Slovensko patrí medzi mladé štáty Európy. Naše územie má však bohatú históriu a množstvo pamiatok. Na našom území sa našli pozostatky človeka, ktoré sú tisíc rokov staré.

Tento archeologický výskum potvrdzuje to, že naše územie bolo obývané už poriadne dlho. Náš národ sa začal utvárať asi v piatom až storočí nášho letopočtu príchodom Slovanov. Neskôr voom storočí vznikol prvý štátny útvar na našom území, ktorý sa volal Nitriánske kniežstvo. O pár rokov neskôr vznikla Veľkomoravská ríša a nitriánske knižatstvo sa stalo súčasťou tejto ríše. Veľkom ríša sa ďalej rozširovala a najvýznamnejším vládcom bol svetopluk. Neskôr sa veľkomoravská ríša rozpadla.

Príchodom Maďarov vznikol nový štát nazývaný Uhorsko, založený rodom Arpádovcov. A územie Slovenska sa stalo súčasťou Uhorska. Bola typická mnohojazyčnosť a mnohonárodnosť. Medzi šľachtou a kráľovským dvorom sa komunikovalo po latinsky. V 16. storočí sa naše územie, ktoré bolo súčasťou Uhorska, pripojilo ku Habsburskej ríši. O tri storočia neskôr vzniklo Rakúsko-Uorsko. Po prvej svetovej vojne sa martinskou deklaráciou predstavitelia Slovanov prihlásili ku vznikajúcemu Československu.

Naša história ako samostatného štátu sa začala písať mierovou trianonskou zmluvou, ktorá nás vyčlenila ako samostatné územie v rámci prvej Československej republiky. Niektorým Slovákom sa ale nepáčilo to, že súčasťou inej krajiny a chceli autonómiu. To znamená, že chceli byť samostatným štátom, ktorý sa bude riadiť vlastnými zákonmi, mať vlastných predstaviteľov. Čiže niečo ako žijeme dnes. V roku 1938 sa nakoniec prvá Československá republika rozpadla aj kvôli nátlaku nacistického Nemecka.

14. marca 1939 vznikol slovenský štát, ktorého prezidentom bol Jozef Tyso. Lenže niektorí ľudia žijúci v slovenskom štáte odmietali nacizmus a fašizmus a nechceli byť kontrolovaní nacistickým Nemeckom a opäť sa snažili o osamostatnenie. Tieto snahy vyvrcholili v roku 1944 Slovenským národným povstaním. V roku 1945 sa opäť obnovilo Československo. 1. januára 1993 získalo Slovensko skutočnú nezávislosť a od tohto okamihu sme Slovenská republika. Presne taká, ako ju poznáme dnes. V roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie, čo prinieslo Slovensku viaceré výhody.

Slovensko sa člení na regióny, v ktorých sú zaužívané rôzne tradície. Na východe Slovenska sú regióny Zemplín, Šariš, Abov a Spiš. Na severe Liptov, Orava a Kysuce. Na juhu Gemer, Novohrad, Hondohond. V strede Turiec, Horehronie, Horná Nitra a na západe Záhorie, Podunajsko, po Nitrie a Tekov. Typické znaky pre všetky regióny sú kresťanstvo a oslava cirkevných sviatkov. V severných regiónoch sú typické drevené stavby. Na Slovensku máme pamiatkové rezervácie ľudovej kultúry vo Veľkých Levároch, Brhlhlovciach, Sebechleboch, Čičmanoch, Vlkolinci a inde.

Máme tu aj mestské pamiatkové rezervácie, kde patrí Bratislava, Banská Štiavnica, Košice, Bardejov, Banská Bystrica a iné mestá. Máme skanzeny, čo sú múzeá v prírode. Napríklad múzeum slovenskej dediny v Martine, Vychyľovka na Kysiach, zuberec na Orave. Typické pre Slovensko sú aj folklórne slávnosti s typickými krojmi pre každý región. Takéto slávnosti sa konajú vo Východnej, v Detve a na Myjave. Tak si to zhrňme. Slovania prišli na naše územie v piatom a šiom storočí nášho leta. [Hudba] เฮ [Hudba] เฮ [Hudba]