Obehová sústava stavovcov

Niektoré živočíchy, ako sú plazy, obojživelníky, ryby a hmyz, sú označované ako studenokrvné živočíchy alebo ektotermy. Tento názov môže znieť trochu mätúco, pretože ich krv v skutočnosti nie je vždy studená. Skôr to znamená, že teplota ich tela závisí od okolitého prostredia, a teda nemajú mechanizmy na udržiavanie stálej telesnej teploty, ako majú teplokrvné živočíchy (endotermy).

AKO FUNGUJE TEPLOTA TELA STUDENOKRVNÝCH ZVIERAT?

Studenokrvné živočíchy sa spoliehajú na vonkajšie zdroje tepla, aby sa zohriali, a to má veľký vplyv na ich každodenné správanie a životný štýl. Ak je vonku chladno, teplota ich tela klesne, čo znamená, že sa spomalí ich metabolizmus. Naopak, keď sa okolité prostredie zahreje, zahreje sa aj ich telo, čo im umožňuje byť aktívnejšími.

Keď vidíme plazy, ako sa v teplých dňoch vyhrievajú na slnku, nejde len o odpočinok. Pre tieto zvieratá je to spôsob, ako získať teplo, ktoré potrebujú na to, aby sa mohli pohybovať, loviť potravu alebo utekať pred predátormi. Tento proces nazývame termoregulácia, avšak na rozdiel od teplokrvných zvierat, ktoré regulujú svoju teplotu vo vnútri tela, ektotermy to robia správaním – napríklad vyhrievaním sa na slnku alebo hľadaním tieňa.

VÝHODY A NEVÝHODY STUDENEJ KRVI

Výhody:

1. Energetická úspora: Jednou z hlavných výhod, ktoré majú studenokrvné zvieratá, je nízka spotreba energie. Pretože neinvestujú energiu do udržiavania stálej telesnej teploty, môžu prežiť s menším množstvom potravy. To znamená, že môžu prežívať dlhé obdobia bez jedla, čo je užitočné najmä v prostrediach, kde je potravín málo.
2. Prispôsobenie prostrediu: Studenokrvné zvieratá môžu využívať rôzne prostredia, ktoré by pre teplokrvné živočíchy boli nepríjemné. Napríklad plazy a obojživelníky môžu prosperovať v púšťach, kde sú extrémne denné teplotné rozdiely, pretože nemusia stále udržiavať stálu telesnú teplotu.

Nevýhody:

1. Závislosť od prostredia: Najväčšou nevýhodou je, že sú plne závislé od vonkajšieho prostredia. Ak je príliš zima, stanú sa neaktívnymi a neschopnými sa brániť alebo loviť potravu. To je dôvod, prečo plazy v chladných oblastiach zvyčajne upadajú do stavu, ktorý nazývame hibernácia – spia, aby prežili obdobia, kedy teploty nie sú vhodné.
2. Obmedzená aktivita: Keď je zima, ektotermy majú veľmi pomalý metabolizmus. To znamená, že ich aktivita je obmedzená, čo môže spôsobiť, že sú zraniteľnejšie voči predátorom. Napríklad, ak sa počas chladnej noci had stretne s predátorom, jeho reakcie budú veľmi pomalé, čo ho môže stáť život.

PRÍKLADY STUDENOKRVNÝCH ŽIVOČÍCHOV A ICH ADAPTÁCIE

• Had: Hady, ktoré vidíme vyhrievať sa na slnku, to robia, aby si zahriali telo a zlepšili trávenie. Po veľkom jedle môžu stráviť hodiny vyhrievaním, pretože ich tráviaci systém funguje efektívne len pri dostatočne vysokej teplote.
• Krokodíl: Krokodíly dokážu ležať celé hodiny na brehu rieky s otvorenou tlamou. Tento správaný prejav im pomáha regulovať telesnú teplotu. Keď sa cítia príliš teplí, vstúpia do vody, aby sa ochladili, a naopak.
• Jašterica: Jašterice využívajú prostredie na reguláciu svojej teploty. Ráno sa často vyhrievajú na kameňoch, aby rýchlo získali energiu na hľadanie potravy, a keď je príliš teplo, ukryjú sa do tieňa, aby sa neprehriali.

PREČO EVOLÚCIA ZACHOVALA STUDENÚ KRV?

Možno sa pýtate, prečo niektoré živočíchy zostali studenokrvné, zatiaľ čo iné sa vyvinuli v teplokrvné. Odpoveď spočíva v energetických potrebách a adaptáciách na prostredie. Teplokrvné živočíchy, ako sú cicavce a vtáky, potrebujú veľké množstvo energie na udržanie konštantnej telesnej teploty. To im umožňuje byť aktívnymi vo všetkých klimatických podmienkach, vrátane chladného počasia. Naopak, studenokrvné zvieratá môžu prosperovať v oblastiach s nízkou dostupnosťou potravy, pretože nepotrebujú konštantný príjem energie na udržiavanie telesnej teploty.

Šetrnosť energie a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam znamená, že pre niektoré zvieratá bola studená krv evolučne výhodná. Napríklad v púšti, kde teploty môžu dosahovať extrémy a potrava je vzácna, je pre zvieratá, ako sú jašterice, veľkou výhodou, že nemusia jesť každý deň, aby udržali svoju telesnú teplotu.

ŽIVOT V EKOSYSTÉME

Studenokrvné živočíchy majú tiež veľký vplyv na ekosystém. Sú dôležitými regulátormi populácií hmyzu a iných bezstavovcov a sú potravou pre mnohé teplokrvné predátory. Ich metabolizmus a závislosť na vonkajšom teple znamenajú, že ovplyvňujú a sú ovplyvňované sezónnymi zmenami.

Napríklad žaby, ktoré sú obojživelníkmi, sa na jar zobudia z hibernácie a začnú sa rozmnožovať v rybníkoch a jazerách. Ich aktivity závisia od teploty vody a vzduchu, čo má vplyv aj na iné živočíchy a rastliny v okolí, ktoré sú súčasťou toho istého ekosystému.

ZHRNUTIE: PREČO MAJÚ NIEKTORÉ ZVIERATÁ STUDENÚ KRV?

Studená krv je prispôsobenie, ktoré umožňuje živočíchom prežiť s nízkym príjmom energie. Je to ich výhoda v situáciách, kde nie je dostatok potravy alebo kde by udržiavanie konštantnej telesnej teploty bolo príliš nákladné. Hoci to znamená, že ich aktivita a prežitie sú silno závislé od vonkajších podmienok, tento spôsob života im umožnil úspešne osídliť mnohé prostredia, kde by teplokrvné zvieratá neprežili.

Takže keď nabudúce uvidíte jaštericu vyhrievajúcu sa na kameni alebo krokodíla oddychujúceho v rieke, vedzte, že sa nepripravujú na nič lenivé – pracujú na tom, aby prežili v prostredí, kde sa všetko riadi slnkom a teplotou.